Študenti odchádzajú do zahraničia kvôli uplatneniu

Sme medzi najlepšími v počte vyučovaných jazykov a miere predčasného odchodu zo školy. Naši žiaci sa však podľa údajov zhoršujú.

(Zdroj: SME - Ján Krošlák)

BRATISLAVA. Za posledné roky sa na Slovensku zvýšil podiel vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí výraznejšie než vo zvyšku Európskej únie.

Aj to je jedno zo zistení, ktoré priniesla najnovšia štatistická publikácia Eurostatu o tom, ako darí plniť ciele Európa 2020 v oblasti vzdelávania. Medzi ďalšie zistenia patrí, že žiaci na Slovensku nezvyknú predčasne odchádzať zo školy a patria v tomto ohľade k špičke únie.

Medzi najlepšími sme aj v počte cudzích jazykov vyučovaných na školách. Agentúru SITA o tom informoval hlavný stratég Sberbank Slovensko Martin Barto.

Študenti zostávajú v zahraničí kvôli uplatneniu

Podľa marcovej publikácie Eurostatu študuje vyše 14 percent Slovákov v zahraničí, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. Autori publikácie pritom vychádzali z údajov z roku 2012.

"Najviac slovenských študentov skončí v Českej republike. Práve vďaka mladým Slovákom má Česká republika viac študujúcich cudzincov než Čechov odchádzajúcich študovať do zahraničia. Tento jav sám o sebe nie je problém, naopak, je prínosom. Problémom to začne byť, ak sa títo ľudia nemajú dôvod vrátiť domov. Predovšetkým preto, že si nemôžu nájsť adekvátne uplatnenie," uviedol Barto.

Ďalej doplňuje, že trend odchodu slovenských mladých ľudí za štúdiom do zahraničia sa za posledných 10 rokov stupňuje a je dynamickejší než vo zvyšku Európy.

Miera predčasného odchodu zo školy je jedna z najnižších

Slovensko dobre obstálo v štatistike mladých ľudí, ktorí predčasne odchádzajú zo školy. Takých bolo v roku 2013 iba 6,6 percenta, čo je blízko šesťpercentného cieľa stanoveného v rámci stratégie Európa 2020 pre Slovensko a zároveň to je jedna z najnižších úrovní v Európskej únii.

"Zaujímavé na tom je, že ani regionálne rozdiely na Slovensku nie sú veľké. Na východnom Slovensku je tento podiel 7,7 percenta, čo je porovnateľné napríklad s niektorými regiónmi východného Nemecka," hodnotí Barto.

Naša krajina patrí k špičke Európskej únie aj pri porovnaní podielu stredoškolákov, ktorí sa učia viac cudzích jazykov. Podľa štatistík Eurostatu z roku 2012 sa takmer všetci slovenskí stredoškoláci učia dva a viac cudzích jazykov. Otázkou je podľa Barta však kvalita tohto vzdelávania a schopnosť dorozumieť sa.

Žiaci zaostávajú v čítaní, matematike a prírodných vedách

Dáta Eurostatu ukázali aj slabé stránky nášho vzdelávania. Naše školy sú na tom horšie, ak sa pozrieme na podiel žiakov vo veku 15 rokov, ktorí dosahujú slabé výsledky v čítaní, matematike a prírodných vedách.

Podklad pre toto porovnanie pochádza z merania PISA v roku 2012, ktoré robí Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Žiakov so slabými výsledkami je u nás viac než štvrtina, čo je piaty najhorší výsledok v Európskej únii. Za nami je Grécko, Cyprus, Bulharsko a Rumunsko.

"Najhoršie na tomto výsledku z roku 2012 je, že naši žiaci sa zhoršujú. Oproti roku 2003 sa podiel žiakov so slabými výsledkami zvýšil o viac než sedem percentuálnych bodov a podiel tých s výbornými výsledkami sa mierne znížil. Je fakt, že podobný rast slabých žiakov zaznamenali aj vo Švédsku, Fínsku a Holandsku, kde súčasne klesol aj podiel výborných žiakov," povedal Barto.

Tieto štáty však majú podľa neho iné podmienky a tento vývoj sa pravdepodobne dá vysvetliť rastom podielu mladých ľudí s inými kultúrnymi a hodnotovými tradíciami v týchto štátoch.

"Sú však štáty, kde sa darilo výsledky zlepšovať, dobrým príkladom je Poľsko, Brazília a Nemecko. Ich skúsenosť je, že lepšie výsledky sa dosahujú znižovaním podielu slabých žiakov a nezáleží na bohatstve krajiny, kultúre či geografii," dodal Barto.

Zlepšenie výsledkov je podľa neho možné bez nutnosti narúšať rovnosť v prístupe k vzdelaniu, pričom sa popri tom darilo aj zvýšiť podiel žiakov s výbornými výsledkami.

Máme viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí

Slovensko zároveň zaostáva v podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo vekovej kategórii od 30 do 34 rokov. V roku 2013 to bolo 27 percent populácie, čo je ešte ďaleko od 40-percentného cieľa stratégie Európa 2020.

Za posledných desať rokov došlo podľa Barta k výraznému kvantitatívnemu zlepšeniu, keďže vtedy to bolo o niečo viac ako 14 percent populácie. V Európe sú však štáty, ktoré majú už dnes v tejto vekovej skupine väčšinu vysokoškolsky vzdelanú, napríklad Luxembursko, Írsko, Litva alebo Cyprus.

Na vzdelanie dávame málo

Slovensko zaostáva aj vo výške verejných výdavkov na vzdelávanie. V roku 2011 to bolo len 4,1 percenta HDP, čo je jedno z najnižších čísel v Európskej únii. Menej dávali už len Bulhari a Rumuni.

"Vyššie a súčasne efektívne investície do vzdelávania, predovšetkým na zlepšenie jeho kvality na všetkých stupňoch, sú základom pre udržateľný rozvoj a ekonomickú stabilitu našej krajiny," dodáva na záver Barto.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 15 976
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 9 216
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 811
  4. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 2 828
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 428
  6. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 2 250
  7. Kam do tepla v januári? 1 951
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 752
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 545
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 917

Téma: Eurostat


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Ukrajina konečne priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne neprebieha protiteroristická operácia, ale otvorený konflikt.

KOMENTÁRE

Ako sa katolícka cirkev stala hrozbou pre Poľsko

Katolícka cirkev naklonená prijímaniu utečencov sa rozchádza s názorom väčšiny Poliakov.

Neprehliadnite tiež

Beblavý chce ísť do obecných volieb v Bratislave so Štefunkom

Vznikajúca strana Spolu rokuje aj s architektom, mestským aktivistom a hudobníkom Matúšom Vallom.

Blízkosť národného parku prináša Muráňu výhody aj nevýhody

Na jednej strane je tu prílev turistov, na strane druhej legislatívne obmedzenia.

Vo Vysokých Tatrách hrozia lavíny

Na horách vládne zamračené hmlisté počasie a na mnohých miestach sneží.

Poslanci by mali v tomto roku stráviť v pléne 82 dní

Počet dní sa môže zmeniť podľa toho, ako dlho budú schôdze trvať. Tiež môžu pribudnúť mimoriadne zasadnutia.