SME
Piatok, 26. február, 2021 | Meniny má ViktorKrížovkyKrížovky

Študenti odchádzajú do zahraničia kvôli uplatneniu

Sme medzi najlepšími v počte vyučovaných jazykov a miere predčasného odchodu zo školy. Naši žiaci sa však podľa údajov zhoršujú.

(Zdroj: SME - Ján Krošlák)

BRATISLAVA. Za posledné roky sa na Slovensku zvýšil podiel vysokoškolských študentov študujúcich v zahraničí výraznejšie než vo zvyšku Európskej únie.

Aj to je jedno zo zistení, ktoré priniesla najnovšia štatistická publikácia Eurostatu o tom, ako darí plniť ciele Európa 2020 v oblasti vzdelávania. Medzi ďalšie zistenia patrí, že žiaci na Slovensku nezvyknú predčasne odchádzať zo školy a patria v tomto ohľade k špičke únie.

Medzi najlepšími sme aj v počte cudzích jazykov vyučovaných na školách. Agentúru SITA o tom informoval hlavný stratég Sberbank Slovensko Martin Barto.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Študenti zostávajú v zahraničí kvôli uplatneniu

Podľa marcovej publikácie Eurostatu študuje vyše 14 percent Slovákov v zahraničí, čo je tretí najvyšší podiel v Európskej únii po Luxembursku a Cypre. Autori publikácie pritom vychádzali z údajov z roku 2012.

"Najviac slovenských študentov skončí v Českej republike. Práve vďaka mladým Slovákom má Česká republika viac študujúcich cudzincov než Čechov odchádzajúcich študovať do zahraničia. Tento jav sám o sebe nie je problém, naopak, je prínosom. Problémom to začne byť, ak sa títo ľudia nemajú dôvod vrátiť domov. Predovšetkým preto, že si nemôžu nájsť adekvátne uplatnenie," uviedol Barto.

Ďalej doplňuje, že trend odchodu slovenských mladých ľudí za štúdiom do zahraničia sa za posledných 10 rokov stupňuje a je dynamickejší než vo zvyšku Európy.

Skryť Vypnúť reklamu

Miera predčasného odchodu zo školy je jedna z najnižších

Slovensko dobre obstálo v štatistike mladých ľudí, ktorí predčasne odchádzajú zo školy. Takých bolo v roku 2013 iba 6,6 percenta, čo je blízko šesťpercentného cieľa stanoveného v rámci stratégie Európa 2020 pre Slovensko a zároveň to je jedna z najnižších úrovní v Európskej únii.

"Zaujímavé na tom je, že ani regionálne rozdiely na Slovensku nie sú veľké. Na východnom Slovensku je tento podiel 7,7 percenta, čo je porovnateľné napríklad s niektorými regiónmi východného Nemecka," hodnotí Barto.

Naša krajina patrí k špičke Európskej únie aj pri porovnaní podielu stredoškolákov, ktorí sa učia viac cudzích jazykov. Podľa štatistík Eurostatu z roku 2012 sa takmer všetci slovenskí stredoškoláci učia dva a viac cudzích jazykov. Otázkou je podľa Barta však kvalita tohto vzdelávania a schopnosť dorozumieť sa.

Skryť Vypnúť reklamu

Žiaci zaostávajú v čítaní, matematike a prírodných vedách

Dáta Eurostatu ukázali aj slabé stránky nášho vzdelávania. Naše školy sú na tom horšie, ak sa pozrieme na podiel žiakov vo veku 15 rokov, ktorí dosahujú slabé výsledky v čítaní, matematike a prírodných vedách.

Podklad pre toto porovnanie pochádza z merania PISA v roku 2012, ktoré robí Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Žiakov so slabými výsledkami je u nás viac než štvrtina, čo je piaty najhorší výsledok v Európskej únii. Za nami je Grécko, Cyprus, Bulharsko a Rumunsko.

"Najhoršie na tomto výsledku z roku 2012 je, že naši žiaci sa zhoršujú. Oproti roku 2003 sa podiel žiakov so slabými výsledkami zvýšil o viac než sedem percentuálnych bodov a podiel tých s výbornými výsledkami sa mierne znížil. Je fakt, že podobný rast slabých žiakov zaznamenali aj vo Švédsku, Fínsku a Holandsku, kde súčasne klesol aj podiel výborných žiakov," povedal Barto.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto štáty však majú podľa neho iné podmienky a tento vývoj sa pravdepodobne dá vysvetliť rastom podielu mladých ľudí s inými kultúrnymi a hodnotovými tradíciami v týchto štátoch.

"Sú však štáty, kde sa darilo výsledky zlepšovať, dobrým príkladom je Poľsko, Brazília a Nemecko. Ich skúsenosť je, že lepšie výsledky sa dosahujú znižovaním podielu slabých žiakov a nezáleží na bohatstve krajiny, kultúre či geografii," dodal Barto.

Zlepšenie výsledkov je podľa neho možné bez nutnosti narúšať rovnosť v prístupe k vzdelaniu, pričom sa popri tom darilo aj zvýšiť podiel žiakov s výbornými výsledkami.

Máme viac vysokoškolsky vzdelaných ľudí

Slovensko zároveň zaostáva v podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo vekovej kategórii od 30 do 34 rokov. V roku 2013 to bolo 27 percent populácie, čo je ešte ďaleko od 40-percentného cieľa stratégie Európa 2020.

Skryť Vypnúť reklamu

Za posledných desať rokov došlo podľa Barta k výraznému kvantitatívnemu zlepšeniu, keďže vtedy to bolo o niečo viac ako 14 percent populácie. V Európe sú však štáty, ktoré majú už dnes v tejto vekovej skupine väčšinu vysokoškolsky vzdelanú, napríklad Luxembursko, Írsko, Litva alebo Cyprus.

Na vzdelanie dávame málo

Slovensko zaostáva aj vo výške verejných výdavkov na vzdelávanie. V roku 2011 to bolo len 4,1 percenta HDP, čo je jedno z najnižších čísel v Európskej únii. Menej dávali už len Bulhari a Rumuni.

"Vyššie a súčasne efektívne investície do vzdelávania, predovšetkým na zlepšenie jeho kvality na všetkých stupňoch, sú základom pre udržateľný rozvoj a ekonomickú stabilitu našej krajiny," dodáva na záver Barto.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tradíciou!
  2. Študuj perspektívne programy!
  3. Si maturant? Vyber si kvalitu a príď študovať pod Zobor!
  4. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme
  5. Ivan Krechňák: Robiť niečo, čo máš rád, je na nezaplatenie
  6. Študuj ekonómiu na špičkovej škole a odštartuj svoju kariéru!
  7. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  8. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov
  9. Petit Press a RegioMedia rozbiehajú spoločný predaj v regiónoch
  10. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto!
  1. O2: Mentálne zdravie zamestnancov je pre nás veľkou prioritou
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID
  3. Varso Tower od HB Reavis je najvyššou budovou v EÚ
  4. Dáma s pávím pierkom
  5. Slovensko zasiahla vlna nárastu dopytu po produktoch na kĺby!
  6. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  7. Získaj náskok pred štartom
  8. 2. ročník Social Awards Slovakia prichádza
  9. MetLife spustila online nahlasovanie poistných udalostí
  10. Minulý rok boli v priemere ukradnuté takmer tri autá denne
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 14 973
  2. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 12 681
  3. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 7 320
  4. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 7 274
  5. Ako vyzerá majetok Slovákov? Zvyšuje sa najmä z jedného dôvodu 7 068
  6. V sobotu do bezpečného Ománu so zľavou 486 eur 6 881
  7. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 6 297
  8. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 5 894
  9. Zažite farebný Marakéš a hory Atlasu so slovenským sprievodcom 4 909
  10. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 4 255
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Školstvo

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Školstvo (Nové Zámky), školstvo, Školstvo (Domov), Eurostat
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rok od prvého prípadu zaznamenali takmer dvadsaťtisíc mŕtvych.

47m
Učitelia čakajú na očkovanie proti ochoreniu COVID-19 v zdravotníckom zariadení Novamed v Banskej Bystrici.

Pandémia si u nás vyžiadala 6 966 obetí.

16 h
Prezidentka Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pri pamätníku na Námestí SNP v rámci tretieho výročia ich vraždy.

Kuciak by bol zhrozený.

25. feb