Vila Tugendhat, 8. jún 1992. FOTO – ČTK
Vila Tugendhat, 8. jún 1992. FOTO – ČTK
Vila Tugendhat, 8. jún 1992. FOTO – ČTK
FOTO – TASR
Vo vzájomných vzťahoch Čechov a Slovákov sa v posledných desiatich rokoch z času na čas aj zaiskrilo. Postarali sa o to svojimi výrokmi politici na oboch brehoch rieky Moravy. Išlo však len o krátke epizódy, ktoré ani raz neprerástli do dlhodobejšieho konfliktu.
Mečiar a Klaus
V prvý rok vzniku samostatných republík v roku 1993 si adresovali ostré slová obaja hlavní aktéri rozdelenia Česko-Slovenska, premiéri Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Klaus najskôr Mečiarovi cez noviny odkázal, že ak pokladá Slovensko za právneho nástupcu fašistického slovenského štátu, mal by svoje finančné požiadavky uplatňovať voči tým, ktorých pokladá za právnych nástupcov hitlerovského Nemecka. Mečiar vzápätí nemeckému Der Spieglu povedal, že „Česi by nemali zabudnúť, že všetky ich energetické diaľkové potrubia prechádzajú cez Slovensko. Ak by došlo k poruche dodávok ropy, nevydržia dlhšie ako desať dní. Tým nechcem povedať, že by sa mal tento prostriedok použiť. Ale náš názor tým získava na realite“.
Obaja politici sa však vedeli aj vzájomne podporiť a robiť si komplimenty. V roku 1996 Mečiar zagratuloval Klausovi k výsledku parlamentných volieb a tomu, že je opäť premiérom, lebo je to záruka dobrých vzťahov. Keď však Klausovi hrozil pád a mal ho na premiérskej stoličke vystriedať Josef Tošovský, Mečiar tvrdil, že „ak z toho puču vyjde nejaká vláda, so žiadnym pučistickým predsedom rokovať nebudem“.
Policajný zásah v roku 2000 v Trenčianskych Tepliciach, keď policajná jednotka násilne vstúpila do Mečiarovej vily Elektra, bol okamžite príležitosťou pre Klausa, aby sa zastal svojho niekdajšieho partnera. „Ja, ktorý som vždy používal voči Slovensku veľmi jemné slová, tak teraz musím povedať, že je to isté vydeľovanie sa z rodiny civilizovaných krajín,“ hovoril Klaus.
Mečiar a Havel
Premiér Vladimír Mečiar si vedel uťahovať aj z českého prezidenta Václava Havla. Na jednom z povestných mítingov ešte vládneho HZDS na bratislavských Pasienkoch Mečiar bavil publikum o novej českej bankovke takto: „Na jednej strane bude Vašek s Dáškou v posteli, na druhej Klaus s korunou v prdeli.“ Havel na takéto vtipy oficiálne nereagoval.
Azda najvážnejšia roztržka sa udiala medzi prezidentom Havlom a Mečiarovou vládou v apríli 1997. Slovenská vláda požiadala prezidenta Havla, aby sa ospravedlnil za „nemiestne vyjadrenia a slová hrubo osočujúce predsedu vlády SR“. Havel koncom marca 1997 pre francúzske noviny Le Figaro v súvislosti s rozširovaním Severoatlantickej aliancie povedal, že aliancia musí dať jasne najavo, že „nikto nie je diskriminovaný, ako si pán Mečiar myslí so svojím príznačným stihomamom“. O mesiac neskôr sa Havel v rozhlasovom vysielaní Hovory z Lánov zmienil o česko-slovenských vzťahoch, ktoré sú síce korektné, ale veľmi chladné a svoj výrok Mečiarovom stihomame označil za „prostorekosť“.
Andel: Je to Hurvínek
V roku 1996 sa podpredsedovi parlamentu Mariánovi Andelovi nepáčilo, že Miloš Zeman povedal, že slovenská vláda je zodpovedná za vyraďovanie svojej krajiny z prvej skupiny uchádzačov o vstup do NATO a EÚ. Andel na tlačovej konferencii materskej SNS na Zemana zaútočil: „Veľmi ma mrzí, že na čele českého parlamentu je psychopat, ktorý si myslí, že je najmúdrejší na svete. Žiadny český politik po rozdelení spoločnej republiky nezasahoval do vnútorných záležitostí SR tak ako pán Zeman. Je to psychopat a Hurvínek. Končím.“ Andel sa k téme „Hurvínek“ vrátil opäť v roku 1998. Zopakoval, že Zeman je Hurvínek. Andel to povedal ako reakciu na článok uverejnený v americkom denníku Washington Times. Denník uviedol, že český premiér Miloš Zeman očiernil pri príležitosti 30. výročia sovietskej invázie do bývalej ČSSR v auguste 1968 mŕtveho Alexandra Dubčeka a obvinil ho z kolaborácie a zrady. Zeman síce neuviedol Dubčekovo meno, ale v prejave v Českom rozhlase povedal: „Politik, ktorý sa dobrovoľne vystaví vydieraniu v nádeji, že jeho ústupky zabránia väčšiemu vydieraniu, sa vydáva po klzkom svahu kolaborácie a zrady.“
Zemanovo pivo
Bývalý český premiér Miloš Zeman sa postaral o rozruch v jeseni 1999. Pobúril slovenských pivovarníkov, keď po stretnutí so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom povedal, že popradské pivo je dobré len na rozpúšťanie zubných protéz a Zlatý Bažant je porovnateľný len s českým priemerom. Preto by si Slováci nemali kaziť takým pivom chuť a radšej doviezť kvalitné pivo z Čiech. Šéf zväzu slovenských pivovarníkov a sladovníkov povedal, že Zeman sa vyjadruje zavádzajúco a dehonestujúco. Na Zemanove výroky reagoval slovenský minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš. Českému premiérovi zaslal protestné stanovisko. Zeman sa neospravedlnil, urobili to však za neho viacerí českí konzumenti, ktorí tvrdili, aby sa inkriminovaný výrok nevzťahoval na všetkých Čechov.
IGOR STUPŇAN
