Budapešť 2. januára (TASR) - Dráha Zákona o Madaroch žijúcich v susedných krajinách vytvorila v roku 2002 obrovský oblúk. Po tom, ako vstúpil začiatkom roka do platnosti, dostal sa do krížovej paľby kritiky susedných štátov, a po zmene vlády sa stalo otáznym aj to, či bude možné naplniť pôvodný cieľ vzniku tejto právnej normy. Píše dnešné vydanie maďarského opozičného denníka Magyar Nemzet.
Maďari žijúci na Slovensku prijali s veľkou radosťou krajanský zákon, konštatuje denník. Slovenská vláda ťahala čas v nádeji, že po maďarských parlamentných voľbách sa k moci dostane taká vláda, s ktorou s bude vedieť dohodnúť, s čím sa po voľbách ani netajila.
Pred slovenskými voľbami sa vládne strany rozhodli nerokovať o tejto otázke, aby sa vo volebnej kampani nezosilnili nacionalistické hlasy a strany. Denník dodáva, že horkosť vystriedal šok, keď premiér Dzurinda pricestoval do Budapešti nie kvôli tomu, aby pokročil so svojim partnerom Péterom Medgyessym, ale aby vyhlásil, že pre Slovensko je krajanský zákon principiálne neprijateľný.
Tento tvrdý slovenský postoj sa pravdepodobne dvojstrannými rokovaniami nebude dať prelomiť, maďarská diplomacia by podporu Maďarov žijúcich na Slovensku dosiahla iba s medzinárodnou pomocou, poznamenáva denník.
Podľa informácií Magyar Nemzetu, ktorý si všíma aj problémy súvisiace s dohodou o krajanskom zákone s Rumunskom, sa k preukazu zahraničného Maďara dostalo vyše 55 percent žiadateľov z Karpatskej kotliny. V prípade Sedmohradska je tento pomer vyšší. O preukaz v Rumunsku požiadalo vlani vyše 336 tisíc Maďarov.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)im
