[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/8/56/5610348/5610348.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Následky zosuvu v Nižnej Myšli. FOTO ARCHÍV SME – TIBOR SOMOGYI[/content]
PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redacie MY a Korzár
BRATISLAVA. Koncom roka 1960 sa začala hýbať masa zeme v Handlovej. Na dĺžke takmer dvoch kilometrov sa zosunulo viac než 20 miliónov kubíkov horniny.
O dva roky neskôr zosuv v Riečnici na Kysuciach zničil tri osady. Hýbalo sa takmer milión kubíkov horniny. Zosuvy spred piatich rokov boli najničivejšie na východe Slovenska. Po rekordných jarných dažďoch došlo k 577 novým zosuvom. Najhorší bol v Nižnej Myšli.
Deformácií sú tisíce
Lokalít, ktoré ohrozujú zosuvy, sú na Slovensku tisíce. Podľa mapy, ktorú vypracovali v Štátnom geologickom ústave Dionýza Štúra, je na Slovensku okolo 21-tisíc svahových deformácií. Zaberajú plochu 257-tisíc hektárov.
Ministerstvo životného prostredia eviduje zosuvy podľa stupňa ohrozenia života a majetku a podľa rizika od málo významných až po také, ktoré môžu viesť ku katastrofám.
K najporušenejším oblastiam patria kontakty vulkanických pohorí s kotlinami – Vtáčnik, Kremnické vrchy a Hornonitrianska a Handlovská kotlina, východný okraj Kremnických a Slanských vrchov a ich kontakt s Východoslovenskou nížinou.
Podklad , voda, človek
Ak sa ku geologickým predispozíciám pridá erózia vodných tokov či extrémne zrážky – dážď či sneh a prípadne nevhodný zásah človeka, možno očakávať zosuv.
„Pri náhlom topení, často spojenom s dažďom, povrchová voda prestupuje do horninového masívu. Veľmi často ku vzniku zosuvov prispieva človek – podrezaním päty svahu, priťažením odlučných a úpätných častí svahu, nevhodnou manipuláciou s povrchovou vodou,“ vysvetľuje inžiniersky geológ Pavel Liščák z geologického ústavu.
Momentálne je prioritou ministerstva životného prostredia geologický prieskum a sanácia existujúcich zosuvov. Rizikové lokality musia počkať na peniaze z eurofondov.
„Nedávno sme dokončili práce na viacerých zosuvoch v regióne hornej Nitry a Prievidze. Vyriešila sa kritická situácia v obci Banka pri Piešťanoch, pracuje sa na sanácii obce Nižná Myšľa a iných,“ povedal hovorca ministerstva Maroš Stano.
ZÁPADNÉ SLOVENSKO
Priepasť sa blíži k domom
NITRA. Stena Rolfesovej bane v centre Nitry sa postupne zosúva. Ukrajuje z nej erózia. Za niekoľko rokov zmizla časť Fabrickej ulice. Neprejdú ňou už ani chodci, kedysi tadiaľ jazdili autá.
Mesto časť ulice v roku 2011 uzavrelo, nad baňou osadilo zábrany, no priepasť sa postupne blíži k domom a garážam.
Erózia ohrozuje aj domček nad bočnou stenou bane. Kedysi sa Milan Martiš okolo neho bicykloval, dnes budova stojí na okraji skaly. Martišovci ju pred niekoľkými rokmi spevnili na vlastné náklady. „Bývalý primátor sľúbil, že mesto prispeje sumou 500-tisíc korún na spevnenie svahu pod domom. Dodnes sme sa peňazí nedočkali,“ povedala Anna Martišová.
