BRATISLAVA. Slovensko nemá záujem na prekrúcaní faktov našich dejín. Uviedol to v sobotu prezident SR Andrej Kiska v súvislosti s úlohou, ktorú zohrala Červená armáda pri oslobodzovaní Slovenska počas 2. svetovej vojny.
Tento názor tlmočil aj ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi, ktorého dnes prijal pri jeho oficiálnej návšteve Slovenska.
FM #Lavrov is in Bratislava today with @Andrej_Kiska to celebrate the liberation of #Slovakia in 1945. @SLOVAKIAinUK pic.twitter.com/3t8ryqONK1
— Russian Embassy, UK (@RussianEmbassy) April 4, 2015 Vzťah Slovákov k ruskému národu je pozitívny Kiska síce neprijal pozvanie ruského prezidenta Vladimira Putina na oslavy ukončenia 2. svetovej vojny do Moskvy, pamiatku padlých vojakov si však uctí na Slovensku.
Lavrovovi zdôraznil, že ľudia na Slovensku si uvedomujú a oceňujú nezastupiteľnú úlohu Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska.
"A tak to aj zostane. Na Slovensku nie je žiadny záujem, nie sú tu žiadne predpoklady ani tendencie, aby sme prekrúcali fakty našich dejín," podčiarkol po stretnutí.
Prezident si chce 8. mája pripomenúť pamiatku každého jedného vojaka, ktorý počas oslobodzovania padol na území Slovenska. Vyzval ľudí, aby mu v daný deň pomohli zapáliť sviečku vďaky na každom hrobe vojaka, ktorý je u nás pochovaný.
"Požiadal som Lavrova, aby osobne tlmočil občanom Ruska, že sme nezabudli a že urobím čo bude v mojich silách, aby u nás nezostal opustený ani jeden hrob vojaka Červenej armády," avizoval.
Ubezpečil ho, že vzťah Slovákov k ruskému národu a Rusku, jeho obyvateľom, umeniu a kultúre je pozitívny a tento vzťah pretrváva aj napriek rozhodnutiam politických lídrov, ktoré urobili v minulosti alebo dnes.
Zabratie Krymu je destabilizáciou povojnového usporiadania V rozhovore s Lavrovom však neobišiel ani aktuálnu situáciu na Ukrajine. Ako poznamenal, na Slovensku nie sú terajšie udalosti len nejakou vzdialenou teóriou geopolitiky.
"Roky 1938 alebo 1968 sú bolestnou súčasťou našej nedávnej histórie," pripomenul, pričom zopakoval, že spôsob, akým bol v marci minulého roku zabratý Krym, považuje SR za vážnu destabilizáciu povojnového usporiadania a porušenia princípov medzinárodného práva.
"Ide aj o porušenie osobitného záväzku Ruskej federácie z decembra 1994 z Budapešti, kedy sa Ukrajina zaviazala vzdať svojich jadrových zbraní a USA, Veľká Británia a Ruská federácia sa zaviazali rešpektovať nemennosť platných ukrajinských hraníc," podčiarkol Kiska.
Ako dodal, zvlášť menšie krajiny ako je Slovensko a tie, ktoré majú historickú skúsenosť s anexiou, považujú takéto akty za neakceptovateľné. Vyjadril potešenie, že po uzavretí februárovej minskej dohody veľké boje na východe Ukrajiny ustali.
Vyjadril tiež nádej, že zbrane v tomto konflikte už definitívne nahradí dialóg a dodržiavanie dohôd, že cudzí vojaci, ktorí boli a sú na Ukrajine bez jej súhlasu, odídu, že Ukrajina ako suverénny štát bude môcť kontrolovať svoje hranice.
"Vedenie Ruskej federácie má nielen možnosti, ale aj podstatný diel zodpovednosti za to, či bude tento proces úspešný," zdôraznil prezident.
Po stretnutí s Lavrovom odišiel na Slavín pripomenúť si pamiatku 6845 mužov a žien, ktorí sú tam pochovaní.
Oficiálnu pozvánku na Slavín Kiska nedostal Ruský šéf diplomacie spolu s predsedom vlády Robertom Ficom a predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim položia vence počas pietnej spomienky.
Ako pre TASR uviedol šéf komunikačného odboru Kancelárie prezidenta SR Roman Krpelan, prezident bol pripravený zúčastniť sa na týchto spoločných oslavách, nedostal však žiadnu oficiálnu pozvánku.
"Preto sa rozhodol uctiť si pamiatku vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy na Slavíne, spolu s primátorom Bratislavy a predsedom Bratislavského samosprávneho kraja," dodal.
Pred Prezidentským palácom sa dnes pred príchodom Lavrova zhromaždili dve skupinky ľudí. Jedna mávala ukrajinskými zástavami, druhá vyjadrovala podporu Moskve.
Prejav prezidenta Andreja Kisku // NEZABUDLI SME. V dnešný deň si pripomíname významné výročie: 70 rokov od oslobodenia Bratislavy. Bol som položiť veniec na Slavín a pokloniť sa tam vojakom Červenej armády - predovšetkým s pietou a vďakou ku každému zo 6 845 mužov a žien, ktorí sú tam pochovaní, medzi nimi aj vojaci, ktorí padli v bojoch o Bratislavu, v poslednej bitke o Slovensko počas II. svetovej vojny. Pri príležitosti tohto výročia pricestoval na Slovensko minister zahraničných vecí Ruskej federácie, ktorého som pred chvíľou prijal.Povedal som pánovi ministrovi, že na Slovensku si uvedomujeme a so všetkou vážnosťou oceňujeme nezastupiteľnú úlohu Červenej armády pri oslobodzovaní Slovenska. A že takto to aj zostane. Na Slovensku nie je žiaden záujem, nie sú tu predpoklady a ani žiadne tendencie, aby sme prekrúcali fakty našich dejín.O mesiac si budeme pripomínať koniec II. svetovej vojny v Európe. Táto vojna znamenala utrpenie a barbarstvo nebývalého rozsahu, smrť desiatok miliónov ľudí.Ako viete, chcem si 8. mája pripomenúť a uctiť pamiatku každého jedného vojaka, ktorý v tomto boji padol na území Slovenska. A aj dnes využívam príležitosť, aby som požiadal mojich spoluobčanov, aby mi pomohli zapáliť 8. mája sviečku na každom hrobe vojaka, ktorý je u nás pochovaný. Na miestach večného odpočinku tých, ktorých doma čakali mamy, manželky, deti - ale oni sa už nevrátili, pretože padli pri oslobodzovaní Slovenska. Boli to vojaci slovenskí, československí, rumunskí, vojaci ďalších národov, a najviac ich bolo príslušníkov Červenej armády.Požiadal som ministra zahraničných vecí Ruskej federácie, aby osobne tlmočil občanom Ruska, že sme nezabudli. A že si osobne veľmi želám a urobím, čo bude v mojich silách, aby u nás na Slovensku nezostal v ten deň opustený ani jeden hrob vojaka Červenej armády. Na znak spomienky a vďaky Slovenska osloboditeľom spred 70 rokov, ktorí tu u nás položili život.Pánovi ministrovi som tiež povedal, že vzťah Slovákov k ruskému národu a Rusku, jeho obyvateľom, umeniu a kultúre je pozitívny - a že tento vzťah pretrváva napriek rozhodnutiam, ktoré urobili politickí lídri v minulosti alebo dnes.Hovorili sme samozrejme aj o Ukrajine. Tu u nás, v našom regióne a pre Slovensko, nie sú terajšie udalosti u nášho suseda nejakou vzdialenou teóriou geopolitiky. Tu u nás, v našom regióne, v našej krajine, sú roky 1938 alebo 1968 bolestnou súčasťou nedávnej histórie.Zopakoval som stanovisko Slovenska, že spôsob, akým bol v marci minulého roku zabratý Krym a pripojený k Ruskej federácii, považujeme za vážnu destabilizáciu povojnového usporiadania a porušenie princípov medzinárodného práva. Ide pritom aj o porušenie osobitného záväzku Ruskej federácie z decembra roku 1994 z Budapešti, kedy sa Ukrajina zaviazala vzdať svojich jadrových zbraní a Ruská federácia, Spojené štáty americké a Veľká Británia rešpektovať nemennosť platných ukrajinských hraníc.Zvlášť menšie krajiny, a krajiny s historickou skúsenosťou anexie a ich dôsledkami, aké si pamätáme aj my, vnímame takéto akty ako neakceptovateľné.Slovensko podporuje dôsledné plnenie Minských dohôd. Je potešujúce, že veľké boje ustali, že sa po podpise tejto dohody zastavilo zabíjanie veľkého rozsahu. Vyjadrujem nádej, že zbrane v tomto konflikte už definitívne nahradí dialóg a dodržiavanie dohôd. Že cudzí vojaci, ktorí boli a sú na Ukrajine bez jej súhlasu, odídu. Že Ukrajina ako suverénny štát bude môcť kontrolovať svoju hranicu. Vedenie Ruskej federácie má nielen možnosti, ale aj podstatný diel zodpovednosti za to, či bude tento proces úspešný.
Posted by Andrej Kiska on Saturday, April 4, 2015
