Košice 2. januára (TASR) - Kurióznu súdnu kauzu o určenie otcovstva, ktorá sa vlečie už vyše 13 rokov, evidujú na Okresnom súde (OS) Košice-okolie. Predmetom žaloby, ktorú prijali na súd ešte 21. augusta 1989, je to, že domnelý otec maloletej Simony Ladislav Š. nielenže o svoju dcéru nejaví záujem, ale celé roky úporne bojuje o to, aby dokázal, že nie je jej otcom.
Kauza sa vlečie na súde napriek tomu, že v priebehu doterajších pojednávaní súdni znalci (okrem domácich aj z Prahy a Olomouca) podali už sedem znaleckých posudkov. Sú medzi nimi aj výsledky testov DNA, ktoré sú najrozšírenejšou a v celom svete uznávanou metódou na identifikáciu otca, alebo naopak - na stopercentné vylúčenie otcovstva.
Predmetnú žalobu podala na súd Viera Kónyová z okresu Košice- okolie ako matka maloletej Simony, ktorá o dva mesiace dovŕši už 14 rokov. Ako sama hovorí, vyčerpala už všetky dostupné prostriedky, ale rozsudku sa na OS Košice-okolie nedočkala. Je to pre ňu nepochopiteľné, pretože súdni znalci z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (PF UK) už v roku 1997 metódou DNA ustálili pravdepodobnosť otcovstva na 99,999 percenta. Ale sudcovia, ktorí v kauze dosiaľ konali, neboli schopní, alebo možno nechceli, za viac ako 13 rokov rozhodnúť.
"Považujem to za hanbu štátu, v ktorom žijem. Nezostáva mi nič iné len sa obrátiť na Ústavný súd SR a na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu," uviedla V. Kónyová.
Znalec z odboru genetiky docent Vladimír Ferák z PF UK v Bratislave na základe podrobných vyšetrení dospel k záveru, že Ladislava Š. nemožno vylúčiť z otcovstva maloletej Simony. "Hodnota 99,999 percenta znamená, že otcovstvo označeného muža treba pokladať za dokázané s mimoriadne vysokou hodnotou pravdepodobnosti, ktorú v praxi možno stotožniť s istotou. Metóda DNA je totiž najspoľahlivejšou a zatiaľ nebola prekonaná," uviedol pred súdom.
Podľa Kónyovej a jej právnej zástupkyne však posudky renomovaných súdnych znalcov pre sudcov nič neznamenajú.
Od podania žaloby na súd sa v kauze vystriedali štyria sudcovia. V roku 1994 bol spis pridelený sudkyni JUDr. Lei Švrčekovej, ktorá sa ním zaoberá dodnes. Nezobrala do úvahy výsledky práce renomovaných súdnych znalcov a v roku 2002 opätovne nariadila ďalšie znalecké dokazovanie.
V. Kónyová a jej právna zástupkyňa počas uplynulých rokov podali viacero sťažností na prieťahy v súdnom konaní. Krajský súd (KS) v Košiciach už v roku 1996 dospel k záveru, že sťažnosť navrhovateľky je opodstatnená. Naďalej sa však nič nedialo. Neskôr sa navrhovateľka obrátila priamo na ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského. Ten sťažnosť postúpil súdu, na ktorý sa sťažovala. O výsledkoch prešetrenia jej sťažnosti ju však nik neinformoval.
Podľa podpredsedu OS Košice-okolie JUDr. Jaroslava Chleboviča sa v uvedenej kauze uskutočnilo dohromady 12 súdnych pojednávaní a sudcovia vydali osem uznesení o pribratí súdneho znalca. Sťažnosť navrhovateľky je podľa Chleboviča "čiastočne opodstatnená, lebo v konaní pred súdom vznikli nečinnosťou sudkyne prieťahy v období od 21. septembra 1995 do 16. septembra 1996 a od 3. novembra 2000 do 2. novembra 2001". Chlebovič vo svojom stanovisku ďalej uvádza: "Zistil som prieťahy a prihliadnuc na dĺžku konania prebiehajúceho od roku 1989 som prijal opatrenie, v zmysle ktorého budem kauzu v pravidelných intervaloch sledovať, aby sa predišlo ďalším prieťahom."
Rozuzlenia kauzy sa však navrhovateľka tak skoro nedočká. Sama totiž podala na KS v Košiciach námietku zaujatosti. Uviedla v nej, že sudkyni po toľkých rokoch už jednoducho nedôveruje.
