SME
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Veľký tresk ekonomickej slobody

Prečo je také ťažké zaviesť dereguláciu, ktorá je už potrebná, ak sa má hospodárstvo stať konkurenčnejším? Všetci občania majú vyhliadky mať úžitok z výrobkov a služieb z konkurenčných trhov, ale jednoducho sa tu nedostáva politickej podpory. Prečo?


Deregulácia povedie napríklad k vyšším cenám cestovného vo verejnej doprave, ale nižším daniam. Na snímke Parížania čakajú na taxíky pri jednom z notoricky sa opakujúcich sa štrajkov zamestnancov verejnej dopravy.

FOTO - TASR/AP

Nejde pritom o podstatnú otázku len pre transformujúce sa ekonomiky, týka sa vlastne všetkých, snáď okrem USA a Británie, teda krajín, ktoré už dávno naštartovali proces radikálnej a ďalekosiahlej ekonomickej liberalizácie. Nový Zéland a Írsko urobili to isté a ich hospodárstvo odvtedy výrazne rastie.

Nedostatočná konkurencia je spravidla následkom prílišnej regulácie. Taxíky európskych miest sú drahé, pretože počet licencií je prísne riadený. Ak je prístup na trh blokovaný, držitelia licencií čelia malému tlaku na znižovanie cien a úradníci, ktorí licenciu vydávajú, sú vo výhodnej pozícii na získavanie volebných hlasov alebo úplatkov.

Stručne povedané, regulácia má tendenciu skresľovať ponuky a podporuje to, čomu ekonómovia hovoria správanie zamerané na vyhľadávanie rent: vodič taxíka a úradník vydávajúci licenciu získavajú nezaslúžené odmeny (renty) len preto, že môžu zneužiť svoje pozície, a nie preto, že by boli produktívnejší.

Notári sú ďalším príkladom. Štátni notári v mnohých krajinách vyberajú veľmi vysoké poplatky za služby, ktoré sú v skutočnosti bezcenné. Poplatky sú vysoké preto, že notári sami kontrolujú prístup ku svojej profesii. Bez štátnej regulácie (ktorá zahŕňa aj pravidlá vyžadujúce, aby spotrebitelia ich bezcenné služby nakupovali) by štátni notári neboli v pozícii, z ktorej čerpajú renty.

Príkladov prínosov deregulácie je veľa. Trh taxislužieb je v Írsku deregulovaný a sadzby sú nízke. Krátko potom, čo došlo k deregulácii amerických aerolínií, stál päťhodinový let z New Yorku do Los Angeles oveľa menej než polhodinová cesta z Zürichu do Frankfurtu. Na podobné nezrovnalosti bolo poukázané pri porovnávaní cien za medzikontinentálny telefonát v USA s cenou za medzimestské volanie vo Francúzsku.

Zatiaľ čo regulácia vytvára nezaslúžené renty pre príliš chránené minority (vodiči taxíkov, notári, dopravní piloti, pracovníci telekomu či elektrární), deregulácia tieto renty znižuje a prerozdeľuje na širšiu verejnosť. Ale pretože sa silno chránené minority tešia prednostnému prístupu u politikov, nie je prekvapením, že deregulácia podnecuje takú ostrú účinnú opozíciu.

Energetické podniky sú toho dobrým dokladom. Kedykoľvek sa nejaká vláda pokúsi liberalizovať elektrárenský priemysel, v opozícii spoja svoje sily odbory s firmami. Robotníci a vedenie stoja proti deregulácii, pretože otvorenie sa konkurenčnému prostrediu by znamenalo koniec ich nezaslúžených ziskov.

Čo by sa stalo, keby sa istá vláda namiesto osamotených bojov s elektrárenským priemyslom pokúsila zaviesť ekonomický „veľký tresk“ a liberalizovala väčšinu trhov naraz?

Obdobný postup „všetko alebo nič“ bol použitý v 80. rokoch v USA, keď bolo potrebné zavrieť nepotrebné vojenské základne. Hoci Pentagon sám chcel uzavrieť veľa základní a použiť peniaze inde, nariadenie nemohlo prejsť Kongresom, pretože vojenské základne spadajú do kategórie „bašta“ a podľa starých nepísaných pravidiel žiadny kongresman nezdvihne ruku proti bašte v kolegovom okrese. Plán však prešiel úplnou väčšinou hlasov, len čo sa šéfovia Kongresu dohodli, že predložia jeden jediný zoznam základní, ktoré by sa mali zrušiť a že zoznam bude možné prijať alebo zamietnuť bez možnosti jeho úprav. Zdravý rozum zvíťazil nad baštou.

Ekonomická liberalizácia by zavedením podobných stratégií značne pokročila. Pracovníci v elektrárenstve by napríklad zistili, že ako spotrebitelia získajú vďaka nižším cenám v hospodárstve viac než len kompenzáciu rent, o ktorú prišli vo svojich firmách. Princíp veľkého tresku vytvára hmotný záujem pracovníkov na liberalizácii, a tak robia presadenie deregulácie politicky jednoduchším.

Deregulácia trhu produktov ponúka ešte jeden prínos: pomáha liberalizácii trhu práce. Dôkazy zhromaždené OECD poukazujú na priamu úmeru medzi úrovňou hospodárskej súťaže na trhu produktov a mierou, do akej smernice na trhu práce zvyšujú moc pracovníkov pri rokovaní s firmami.

V niektorých prípadoch regulácia funguje obrátene: umelo udržuje ceny verejných služieb nízko, nie príliš vysoko. To platí pre ceny cestovného európskych kontinentálnych železníc, ktoré dotujú vlády. Na presadenie deregulácie je opäť potrebné presvedčiť spotrebiteľov, že môžu očakávať prospech. Cestovné na železnici bude vyššie, ale budú nižšie dane, pretože vlaky zaplatia len tí, ktorí ich skutočne používajú. Deregulácia aerolínií a autobusovej dopravy potom vytvorí zdravú konkurenciu železnici.

Ak máme vytvoriť dostatočnú politickú podporu na schválenie reforiem, ktorá dokáže prežiť protiútok neverejných záujmov, je potrebné pokúsiť sa deregulovať celé hospodárstvo naraz.

Kľúčom na odstránenie neefektívnych a neproduktívnych subvencií, ktoré používajú malé skupiny, je presadenie zníženia daní pre všetkých.

© Project Syndicate

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Zelená Bratislava
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 484
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 758
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 460
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 423
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 121
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 428
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 459
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 330
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 238
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 995
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračné foto.
Dobré ráno

Dobré ráno: Prvé dni po pôrode ovplyvnia celý život, aj tak delíme matky od detí

V roku 2018 sa na Slovensku narodilo predčasne štyritisíc detí.

Podcast Dobré Ráno.
Stĺpček Zuzany Kepplovej

Ako by Trnku potrestali u Emira Kusturicu

Sebaočistu prokuratúra ani len nepredstiera.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.

Neprehliadnite tiež

Koronavírus: Takmer 12-tisíc prípadov, Česko má nový rekord (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených koronavírusom na Slovensku dosiahol číslo 31 400. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Ilustračná fotografia.

Z tenisového centra v Košiciach škrtli halu, ušetria 15 miliónov

Poslanci odobrili memorandum so zväzom s podmienkami.

Z Národného tenisového centra bude po škrtoch Národné tréningové centrum.

Situácia v škole v Rokycanoch je vybičovaná. Učiteľky nedostávajú výplaty

Obec s otvorením 5. ročníka súhlasila, starosta si ide svoje.

Odvolaná riaditeľka ZŠ Rokycany Iveta Markovičová.

Takmer raz toľko. Zákazku mala Myslava preplatiť o 90 percent

Kontrolór hovorí o predražených prácach. Starostka to odmieta.

Starostka tvrdí, že postupovali podľa smernice. Podľa kontrolórov ju však ešte predtým zrušili.