BRATISLAVA. V podvečer Medzinárodného dňa Rómov otvorila ombudsmanka Jana Dubovcová putovnú výstavu občianskeho združenia In Minorita Úspešné rómske ženy v nových priestoroch svojho úradu na Grösslingovej ulici.
„Tematika postavenia Rómov v našej spoločnosti sa stáva v činnosti verejného ochrancu práv základnou a najvážnejšou témou,“ uviedla v príhovore.
Výstava prezentuje na veľkoplošných paneloch šesť aktívnych žien vo fotografiách a textoch v slovenskom, anglickom a rómskom jazyku. Hoci pochádzajú z rôznych prostredí z celého Slovenska, spájajú ich výnimočné výsledky vlastnej práce.
Kurátorka putovnej výstavy Zuzana Kumanová považuje ženy v komunitách za nositeľky pozitívnych zmien.
„Ženy v strednom veku už nesnívajú o tom, že by sa oni samy mohli mať lepšie, ale svoje vízie vkladajú do detí. Je to ale veľmi ťažké," uviedla.
Majú viac hendikepov
Vo vylúčených komunitách je vzdelanostná úroveň a zamestnanosť rómskych žien omnoho nižšia ako u mužov. Obrovské je aj znevýhodnenie rómskych žien oproti ženám majoritným.
Informácia uvedená na jednom z panelov cituje výsledky výskumu, ktorý u nás realizoval roku 2010 Rozvojový program OSN, UNDP.
"Ekonomicky aktívna je každá druhá rómska žena v produktívnom veku, zatiaľ čo u rómskych mužov sú to traja zo štyroch. Odlišná je aj miera najvyššieho dosiahnutého vzdelania, ktoré je u mužov výraznejšie ako u žien. Iba 12,5 percenta rómskych žien má ukončené stredoškolské alebo vyššie vzdelanie, zatiaľ čo u mužov je to asi 25 percent."
Otvorenie výstavy. Zľava Zuzana Kumanov á a verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Foto V. Hradecká, Living documentary
Úspešné Rómky a Rómov si treba podľa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej všímať. Verí, že zverejnenie individuálnych príbehov poukáže na problémy, s ktorými sa rómske ženy v našej spoločnosti bežne stretávajú a že sa na túto tému otvorí celospoločenská diskusia.
Najhoršia je strata ľudskej dôstojnosti
Výstava, ktorú Jana Dubovcová otvorila pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, bola spojená s premietaním filmových dokumentov združenia Living documentary. Filmy autoriek Vladimíry Hradeckej a Pauly Ďurinovej prezentovali rádovú sestru Atanáziu z Bardejova a spisovateľku Zdenku Mahajovú z Myjavy.
„Z generácie na generáciu sa dedí postoj bezvýznamnosti a upadanie je u rómskeho etnika také zažité, že ak sa títo ľudia nebudú mať možnosť spoločne podeliť o svoje skúsenosti, tak možno ani nenájdu ten bod, ktorý ich posunie,“ povedala Mahajová pri otvorení výstavy.
Ako ďalej uviedla, po vydaní kníh sa jej často stávalo, že sa ľudia, ktorí ju poznali iba z videnia, začali o ňu zaujímať a rozprávať sa s ňou. Pritom sa stalo, že vznikli aj hlboké priateľské vzťahy.
Napriek tomu si myslí, že situácia je naozaj zlá a pokrok ide veľmi pomaly. Zdenka Mahajová vyslovila svoje želanie k Medzinárodnému dňu Rómov.
"Aby nikto v tejto spoločnosti nemusel strácať svoju dôstojnosť."
Spisovateľka Zdenka Mahajová. Foto Vladimíra Hradecká, Living documentary
Pripravujú tretí filmový profil
V roku 2015 nakrúti združenie Living documentary dokument o tretej zo šiestich žien, ktorých životné príbehy výstava prezentuje.
Význam aktivity, ktorá je súčasťou širšieho projektu združenia In Minorita s názvom Občianska participácia rómskych žien, je aj v prezentovaní vzorov pre samotných Rómov.
„Vzory sú dôležité, lebo ak sa nemáte na základe čoho identifikovať, potom sa cítite ako sám vojak v poli. Ľudí, ktorí sú plne začlenení, ktorí sú normálni a posúvajú spoločnosť dopredu, je veľa. Treba ich ukazovať a povedať, že my sa nehanbíme za to, že sme Rómovia a žijeme si svoj život," povedala pre Sme Zuzana Kumanová.
Barbora Botošová na vernisáži zahrala rómsku hymnu. Foto Tasr
Výstavu a filmové dokumenty plánuje združenie In Minorita prezentovať v máji v Národnej rade SR a na jeseň na filmovom festivale Jeden svet. Dokumenty sa pokúsia zasadiť do vysielania verejnoprávnej televízie.
Autorka projektu Občianska participácia rómskych žien Zuzana Kumanová sa snaží podporiť rómske ženy v prístupe k vzdelávaniu, v prístupe na trh práce a v spoločenskom uplatnení.
Podľa nej sú v mnohých rómskych komunitách nositeľkami spoločenskej zmeny práve ženy.
Pracujú ako dobrovoľníčky v cirkevných a neziskových organizáciách alebo terénne sociálne pracovníčky, asistentky učiteľov, prípadne sú poslankyňami v obecných zastupiteľstvách. Ich angažovanie sa v občianskom živote ovplyvňuje celé komunity a prináša pozitívne zmeny v ich rodinách i v širších spoločenstvách.
