BRATISLAVA 5. januára (SITA) - Právna úprava financovania politických strán na Slovensku nie je dostatočná, pretože neohraničuje výšku súkromných finančných darov pre strany a hnutia. Navyše dohľad nad financovaním strán je neúčinný. Aj keď sa v tomto sm
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ere od roku 1998 uskutočnila významná reforma, existujú indície, že financovanie politických strán naďalej podlieha korupcii. Také sú zistenia monitoringu zameraného na stav korupcie v kandidátskych krajinách, ktorý robil Inštitút otvorenej spoločnosti v spolupráci s Transparency International Slovensko (TIS).
Ako konštatuje správa z monitoringu, "väčšina slovenských firiem sa v roku 2000 domnievala, že neoficiálne platby politickým stranám sú bežnou praxou". Trinásť percent z väčších firiem sa priznalo k neoficiálnemu sponzoringu politických strán a 63 percent z nich pripustilo, že v priebehu posledných troch rokov poskytli stranám úplatky. Monitoring vychádza z Diagnostického prieskumu, ktorý v roku 2000 urobila Svetová banka.
K sprehľadneniu financovania politických strán neprispievajú na Slovensku ani samotné strany a hnutia. V roku 2001 porušilo 40 zo 107 strán Zákon o politických stranách a hnutiach tak, že buď nepredložili výročnú finančnú správu za rok 2001, alebo nesídlili na oficiálne uvádzanej adrese.
Politické strany a hnutia na Slovensku dostávajú zo štátneho rozpočtu tri rôzne druhy ročných príspevkov. Strany, ktoré vo voľbách získali viac ako tri percenta hlasov, dostávajú 1,4 eur za každý hlas. Na svoju činnosť dostanú k tomuto príspevku aj čiastku, ktorá predstavuje jednu štvrtinu zo získaného príspevku. Parlamentné strany majú ešte 11,617 eur za každý získaný mandát v Národnej rade SR.