BRATISLAVA. Vláda súhlasila s pristúpením Slovenska k medzinárodnému dohovoru, ktorý zakazuje používanie kazetovej munície. Prístupový proces naštartovala minulý rok.
Súhlasiť s ním musí ešte parlament a podpísať prezident SR Andrej Kiska.
Pre Slovensko by tak od 1. januára budúceho roka boli záväzné jednotlivé články, ktoré napríklad hovoria o zákaze používania kazetovej munície, ako aj jej vyvíjaní, vyrábaní, skladovaní či prevedení na iných.
To sa v primeranej miere uplatní na letecké bomby malého kalibru, ktoré sú skonštruované tak, aby boli rozptýlené či vypustené zo zásobníka pripevneného k lietadlu. Dohovor sa netýka mín.
Pomôžu alianční partneri
Na zničenie skladových zásob je stanovených osem rokov, ktoré je možné vo výnimočnom prípade predĺžiť na 16 rokov.
Minister obrany Martin Glváč (Smer-SD) po zasadnutí vlády informoval, že s likvidáciou časti zásob by nám mohla pomôcť niektorá z členských krajín NATO. Tá by ju podľa jeho slov zlikvidovala na vlastné náklady.
Slovensko by v tomto prípade zabezpečilo iba bezpečnú dopravu. O ktorú krajinu by mohlo ísť, ani množstvo munície minister nespresnil.
"Keďže je to finančne náročné, riešime to jednak vlastnými silami a už sme aj začali, ale rokujeme aj s partnermi a možno v krátkom čase prídeme s dohodou, že nám pomôžu aj naši alianční partneri," povedal Glváč.
Náklady 5,5 milióna eur
Ako TASR informovalo ministerstvo obrany, doteraz bolo v rámci akčného plánu realizácie záväzkov SR vyplývajúcich z dohovoru zničených 74 kusov munície Agát a jedna bombová skriňa RBK. V zásobách ozbrojených síl sa nachádza celkovo 764 kazetových bômb a rakiet, v ktorých je ďalšia submunícia. S raketami bude zničená aj ich pohonná časť.
Náklady na likvidáciu sa odhadujú na 5,5 milióna eur, ktoré budú vynaložené v rokoch 2016 až 2023.
Dokument nadobudol platnosť 1. augusta 2010. Na základe rozhodnutia vlády sa Slovensko nepripojilo k prvých signatárom. K 2. januáru tohto roka sa ho zaviazalo rešpektovať 116 štátov, a to vrátane takých, ktoré kazetovú muníciu držia, vyrábajú a používajú. Ratifikačný proces ukončilo 89 krajín.
Kazetová munícia, nazývaná aj kontajnerová, obsahuje stovky menších bômb, ktoré sa po zhodení z lietadiel alebo odpálení delostrelectvom rozptýlia na širokej ploche. Jej negatívom je jej malá presnosť, veľký rozptyl a vysoký počet nevybuchnutých pozostatkov.
Tie sa potom veľmi ťažko lokalizujú a odstraňujú, čím sa stávajú smrtiacim nebezpečenstvom pre civilné obyvateľstvo, pretože pri akejkoľvek manipulácii s nimi - i náhodnej môžu kedykoľvek explodovať.
