Bratislava 6. januára (TASR) - Čas ľudových zábav, hier, karnevalov, plesov a bálov sa začne hneď deň po sviatku Troch kráľov, ktorým vyvrcholí obdobie najkrajších sviatkov roka - Vianoc. Potrvá až do Popolcovej stredy, ktorá v tomto roku pripadá na 5. marec a je začiatkom 40-dňového pôstu. Kresťania si až od tohto dňa až do Veľkého piatku pred Veľkou nocou pripomínajú utrpenie a smrť Ježiša Krista a pripravujú sa na svätenie veľkonočných sviatkov.
Obyčaje spojené s fašiangami zrejme u starých Slovanov súviseli s vyháňaním zimy, smrti a prinášaním jari. Charakterizujú ich najmä ľudové zábavy, hry, či karnevaly, ktorých neodmysliteľnou súčasťou sú zvieracie, ale aj tzv. antropomorfné masky parodujúce príslušníkov jednotlivých vrstiev a stavov. Hoci sú v ostatných rokoch ľudové zvyky už na ústupe, v mestách sa v ostatných rokoch znovu oživila tradícia plesov a bálov, ktoré v minulosti organizovali rôzne cechy. Fašiangové zvykoslovie je mimoriadne pestré a v mnohých slovenských obciach pretrváva až do dnešných čias. Jeho korene siahajú až k slovanským pohanským predkom, vychádzajú však pravdepodobne ešte z rôznych rímskych antických slávností.
Obdobie zábavy sa skončí deň pre tzv. popolcovou stredou symbolickým pochovávaním basy. Nasledovať bude 40-dňový pôst, počas ktorého sa obvykle na znamenie vážnosti tohto obdobia nekonali nijaké zábavy. Až do Veľkého piatku pred Veľkou nocou sa kresťanskí veriaci zároveň usilujú obmedziť, alebo celkom vylúčiť mäso z jedálneho lístka. Konzumácia bezmäsitých jedál mala podľa povier zabezpečiť úžitok v hospodárstve - pirohy mali byť napríklad zárukou, že sa podarí dochovať tučné bravy, rezance signalizovali dopestovanie dlhých klasov, konzumácia prosa mala zabezpečiť hojnosť peňazí. V období pôstu sa obmedzovala zábava, tance, spievanie veselých piesní, ale nesmeli sa napríklad zapriahať a podkúvať ani kone, lebo by okriveli a ani vyliahnutej hydine sa nemalo dariť.
Pre katolíckych veriacich je Popolcová streda dodnes predovšetkým symbolom pokánia. Súčasťou liturgie býva v katolíckych kostoloch v tento deň posvätenie popola a značenie znamenia kríža popolom na čelo veriacich. V ľudovom folklóre sa nazývaná aj "škaredou stredou". Bývalo tiež zvykom, že mládenci na škaredú stredu "vinšovali" dievčatám, lebo majú sviatok.
