Košice 6. januára (TASR) - Environmentálna situácia na Slovensku sa podľa odborníka na hydrológiu a predsedu košického občianskeho združenia Ľudia a voda Michala Kravčíka zdá priaznivá iba naoko.
V skutočnosti podľa neho dochádza k dlhodobým degeneratívnym účinkom straty vitality ekosystémov. Ako ďalej uviedol pre TASR, dôvodom je dlhodobé vysušovanie povodí Slovenska, spôsobené činnosťou lesného, poľnohospodárskeho a urbárneho priemyslu. "Ročne sa nenávratne stráca z povodí Slovenska približne 250 miliónov metrov kubických vody. Za posledných 50 rokov sa stratilo viac ako 12 miliárd kubíkov sladkých vôd," tvrdí Kravčík. Paradoxne to má zásadný vplyv na častejší výskyt katastrofálnych živelných pohrôm ako sú povodne, tornáda, suchá či horúčavy. Podobná situácia je však na celom európskom kontinente pretože to, čo sa robí na Slovensku, robia Španieli, Nemci i Turci, upozorňuje jediný slovenský nositeľ prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny.
Jedno z možných východísk podľa neho predstavuje plošné zastavenie vysušovania povodí na kontinentoch a prijímanie strategických rozhodnutí, ktoré by posilnili inštitucionálnu reformu na princípe subsidiarity. V tom však štátna administratíva SR podľa Kravčíka vážne zaostáva. Ako príklad uvádza fakt, že ministerskí úradníci vyčíslili ekologickú zadlženosť SR na 180 miliárd Sk, čo je približne 4,5 miliárd eúr. Suma môže byť pre Slovensko strašiakom v prípade, ak sa problém bude riešiť starou, centralizovanou formou riadenia, tvrdí Kravčík. Ako poznamenal, takýto systém podporuje korupciu a má tendencie presadzovať finančne náročné technológie. Inštitucionálnou reformou, s dôsledným presadením princípu subsidiarity, by podľa neho spomínaný dlh mohol klesnúť asi na miliardu eúr. Podľa analýzy OZ Ľudia a voda, dobudovanie štandardnej infraštruktúry v obciach (voda, kanalizácia a čistenie odpadových vôd) by sa pri uplatnení subsidiárneho princípu mohlo zrealizovať iba za tretinu plánovaných finančných prostriedkov, a to už v priebehu piatich rokov. Oficiálna predstava, v rámci prístupového procesu do EÚ, hovorí o 15 rokoch. "Naša argumentácia však nie je zaujímavá pre tých, ktorí rozhodujú o rozdeľovaní finančných prostriedkov," dodáva Kravčík.
