BRATISLAVA. Potravinový odpad v Európskej únii môže byť nižší až o 15 miliónov ton a každá domácnosť by ušetrila asi 500 eur. Stačí, ak by sa na obaloch niektorých trvanlivých potravín neuvádzal dátum minimálnej trvanlivosti. Európska komisia to navrhuje jednotlivým členským krajinám.
Dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti je dnes povinný údaj na obale každej potraviny. Až 18 percent Európanov ich však medzi sebou nerozlišuje a v odpade končia ešte použiteľné potraviny.
Komisia preto členským krajinám navrhuje, aby dátum minimálnej trvanlivosti z obalov vybraných potravín zmizol. Slovensko tak pravdepodobne neurobí.
Rozdielne dátumy
Štátna veterinárna a potravinová správa označuje za dátum minimálnej trvanlivosti dátum, dokedy si potravina uchová svoju predpokladanú kvalitu. „Spotrebujte do“, naopak, striktne označuje dátum, dokedy je konzumácia potraviny bezpečná.
Ak sa dodrží návod na skladovanie a balenie nie je poškodené, potravina je jedlá. Môže síce stratiť chuť či textúru, no neuškodí.
„Ide o potraviny, ktoré si aj po tomto dátume určitý čas zachovajú svoju kvalitu,“ hovorí Katarína Fašiangová zo Slovenskej aliancie moderného obchodu. Sú to najmä balené dehydrované výrobky ako cestoviny, strukoviny, káva, čaj či ryža.
Platí to aj pre väčšinu mrazených a konzervovaných potravín.
Obchodníci by sa nebránili ani možnosti takéto potraviny predávať. Legislatíva v niektorých európskych krajinách (Česko, Fínsko, Francúzsko a Holandsko) to umožňuje už dnes.
Na Slovensku sa takéto potraviny likvidujú. Ak ich veterinárna a potravinová správa objaví v ponuke obchodu, čaká ho vysoká pokuta.
Spotrebiteľ má prednosť
Ministerstvo pôdohospodárstva pred znížením potravinového odpadu dlhodobo uprednostňuje prísnu ochranu spotrebiteľa, a preto neuvažuje o zmene v legislatíve.
Po debate s kľúčovými aktérmi verejnej diskusie „neodporúča umožniť dopredaj, respektíve konzumáciu potravín po ukončení dátumu minimálnej trvanlivosti. V súčasnosti sú už dátumy minimálnej trvanlivosti stanovené na hranici trvanlivosti potravín.“ Výnimku, na rozdiel od väčšiny krajín Únie, neplánujú ani v prípade charity a potravinovej pomoci.
V diskusii o plytvaní by sa nemali zanedbávať ani morálne argumenty. Organizácia OSN na výživu a poľnohospodárstvo vypočítala, že na svete každoročne končia v odpade potraviny asi za 750 miliárd dolárov. Hladom pritom trpí viac než 800 miliónov ľudí.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora vidí východisko v kampani, ktorá je zameraná „na obyvateľstvo vrátane školskej osvety, keďže najviac sa plytvá s potravinami v domácnostiach“.
