termíne“ predložili návrh, ako zosúladiť zákon o verejnej službe so zákonom o štátnom rozpočte.
Dôvod tohto príkazu je zrejmý. Keďže polovica poslaneckého klubu KDH nepodporila novelu zákona o verejnej službe, platí jeho pôvodné znenie, podľa ktorého sa zvyšujú platy vysokoškolských učiteľov, vedcov, výskumníkov, archivárov, pracovníkov kultúry, geológov a psychológov už od 1. januára 2003, a nie až od 1. septembra, ako predpokladal zákon o štátnom rozpočte. Keďže ide o dvadsaťtisíc osôb, náklady, s ktorými štátny rozpočet nerátal, predstavujú sumu 1,2 miliardy korún. Najviac sa platy zvyšujú práve najpočetnejším skupinám: vysokoškolským pedagógom a vedcom. Podľa vládnych prepočtov im narastú v priemere o 9-tisíc Sk. Keďže v tomto prípade druhá Dzurindova vláda už nemôže zabrániť, aby platilo to, čo v minulom funkčnom období presadila prvá Dzurindova vláda, zainteresovaní ministri musia povedať, odkiaľ vezmú chýbajúcu miliardu dvesto miliónov. Presnejšie, komu ju vezmú.
Minister financií Ivan Mikloš navrhuje, aby sa problém riešil v rámci rezortu školstva. Buď tak, že sa učiteľom základných a stredných škôl zvýšia platy nie od júla, ako predpokladá zákon, ale až od októbra, alebo sa im zvýšia nie o 5 a 8 percent, ale len o 3 a 4 percentá. Návrhom nie je nadšený minister Kaník, lebo si neželá, aby riešenie problému negatívne dopadlo na tých, „ktorí si to vôbec nezaslúžia“. S Miklošovým návrhom zásadne nesúhlasí minister Fronc, ktorý hovorí, že zvýšenie platov vysokoškolských učiteľov nesmie ísť „na úkor ostatných pedagógov“. Vyzerá to tak, že koalícia má ďalší spor, ktorý sa môže spolitizovať.
Keby vláda pred voľbami prichádzala len s takými návrhmi, ktoré sú kryté dostatočnými zdrojmi, potom by po voľbách nemusela odvolávať či odsúvať to, čo sľúbila. Fakt, že sa nepodarilo odsunúť všetko, jej spôsobuje ťažkosti, ale ľutovať ju netreba. Je nanajvýš spravodlivé, že musí riešiť, čo sama spôsobila.
Beata
Balogová
