Bratislava 7. januára (TASR) - SR prehrala ďalšie dva prípady na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Prieťahy v súdnom konaní sú najčastejším dôvodom, kvôli ktorému sa slovenskí občania sťažujú na štrasburskom súde. Slovensko kvôli tomu len v roku 2001 prehralo spor s Jaroslavom Nemcom a ďalšími siedmimi občanmi - každému muselo vyplatiť 115.000 korún, rovnako so Štefanom Gajdúškom, ktorému muselo zaplatiť vyše 110.000 korún a Dušanom Stančiakom (80.000 korún). Tri spory kvôli pomalým slovenským súdom sa v roku 2001 skončili mimosúdnym zmierom, ani to však nebolo zadarmo. Slovensko muselo zaplatiť svojim občiankam Čapčíkovej a Remšíkovej po 200.000 korún, Bánošovej sumu 125.000 korún. Podobne tomu bolo aj v roku 2000, keď začiatkom júna 2002 Slovensko prehralo v Štrasburgu spor so svojím občanom I. K. Komanickým. Od prvého januára 2001 prekročila SR pred ESĽP desiatku prehratých súdnych sporov. Spolu s nákladmi na mimosúdne vyrovnanie to daňových poplatníkov stálo viac ako päť miliónov korún. TASR v tejto súvislosti vydáva chronológiu siedmich vybraných prípadov SR na ESĽP od začiatku roku 2000.
november 2000 - ESĽP so sídlom v Štrasburgu vyhlásil rozsudok v prípade Jóriová proti SR. Sťažovateľka Jóriová namietala porušenie článku 6 odsek 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, konkrétne sa sťažovala na prieťahy v konaní vo veci ohľadom určenia jej občianskych práv v súvislosti s reštitúciou bytového domu, v ktorom bývala. Tento objekt reštituoval pôvodný majiteľ, ktorý ho potom predal iným osobám. Sťažovateľka sa snažila návrhom z 28. októbra 1994 brániť proti zámeru vlastníkov ukončiť nájomný vzťah k bytu, kde bývala s rodičmi. ESĽP v rozsudku skonštatoval, že nastali prieťahy v konaní a bol porušený článok 6 odsek 1 dohovoru. Sťažovateľka žiadala 10 miliónov Sk ako náhradu za byt, z ktorého sa spolu s rodičmi musela vysťahovať a štyri milióny amerických dolárov za utrpenie a ujmu na zdraví jej i rodičov. V rozsudku ESĽP uložil Slovenskej republike vyplatiť ako spravodlivé zadosťučinenie sumu 150.000 Sk.
19. apríla 2001 - ESĽP v Štrasburgu rozhodol v spore slovenského občana V.M. proti SR v prospech V.M, ktorý sa v žalobe sťažoval na rozhodnutia slovenských súdov v procese o ohováraní. Podľa nich V.M. odsúdili na zaplatenie 25-násobku priemernej mzdy (cca 200.000 Sk) a súdnych trov 11.652,50 Sk. Spor sa týkal neúspešnej snahy V.M. získať do vlastníctva štátny byt. V.M. napísal 5. februára 1992 o svojom probléme list vtedajšiemu predsedovi vlády SR. Na V.M podal následne žalobu za ohováranie obyvateľ bytu a jeho manželka H., ktorá bola prokurátorkou. V.M. namietal, že bolo porušené jeho právo na slobodu vyjadrovania a súdy neprihliadli k tomu, že jeho tvrdenia boli pravdivé a peňažitý trest, na ktorý bol odsúdený, bol prehnaný. Podľa rozhodnutia ESĽP nebol list V.M. premiérovi určený len na vyriešenie jeho individuálneho problému, ale podnietil aj ďalších občanov s podobným problémom, aby urobili spoločné kroky. Podľa jednomyseľného rozhodnutia ESĽP bol v tomto prípade porušený článok 10 Európskej konvencie o ľudských právach a V.M. bolo priznané odškodnenie 221.522 Sk na pokrytie finančnej straty a nákladov, ktoré musel zaplatiť obyvateľovi bytu a jeho manželke H. ako aj jeho vlastných nákladov vo výške 20.070 Sk.
12. júla 2001 - ESĽP v Štrasburgu rozhodol, že SR porušila ľudské práva spisovateľa a publicistu Ľubomíra Feldeka, ktorý bol na Slovensku odsúdený za narážky na údajnú fašistickú minulosť bývalého ministra kultúry Dušana Slobodníka. ESĽP v rozhodnutí konštatoval, že hranice prípustnej kritiky u verejných osobností sú širšie ako u súkromných osôb. Najvyšší súd SR ukončil jedenapolročný spor vo veci žaloby Slobodníka voči Feldekovi na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v roku 1994. NS SR Feldeka odsúdil na zaplatenie nemajetkovej ujmy 200.000 Sk plus úrokov z omeškania, uhradenie súdnych trov a verejné ospravedlnenie sa. Ľ. Feldek podal v roku 1995 sťažnosť na ESĽP pre porušenie svojich ľudských práv, konkrétne slobody vyjadrovania sa, a ESĽP sťažnosť prijal. SR odmietla možnosť mimosúdneho zmieru, pretože rozsudok európskeho súdu mal byť precedensom pre ďalšiu rozhodovaciu prax vnútroštátnych súdov v podobných prípadoch, týkajúcich sa hraníc slobody vyjadrovania sa. Štrasburský súd rozhodol, že slovenská justícia Feldekove ľudské práva porušila. "Vyjadrenia (Ľ. Feldeka) sa zakladali na skutočnostiach, ktoré o sebe zverejnil sám D. Slobodník," zdôraznil štrasburský súd. Navyše Feldekove výroky boli podľa ESĽP "hodnotiacim súdom, ktorého pravdivosť nemusí byť dokazovaná. Sudcovia ESĽP odsúdili SR na vyplatenie odškodnenia Feldekovi vo výške 65.000 Sk za morálnu ujmu a súdnych trov 500.000 Sk.
október 2001 - SR vyplatila každému sťažovateľovi v spore Jaroslav Nemec a ostatní verzus SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu 115 tisíc korún na základe verdiktu súdu. Sťažovatelia sa v roku 1999 obrátili na ESĽP kvôli neprimerane dlhotrvajúcemu súdnemu konaniu v SR. Týkalo sa vyplatenia autorskej odmeny vo výške 10,75 milióna korún za nimi vytvorený počítačový program, ktorý bol predaný tretej osobe. Konanie sa začalo v roku 1990. Sťažovatelia požadovali od ESĽP 26,57 milióna korún z dôvodu vzniknutej škody, tri milióny ako nemajetkovú ujmu, 5,3 milióna za trovy právneho zastúpenia a 1,5 milióna za náklady a výdavky spojené s konaním pred ESĽP. Vláda SR poukazovala na skutkovú, právnu a procesnú zložitosť veci, pretože počítačový program vytvorený sťažovateľmi bol osobitý a súdy mali vážne problémy s nájdením vhodných znalcov. ESĽP jednomyseľne rozhodol, že SR musí každému sťažovateľovi vyplatiť 115 tisíc korún, zvyšok ich požiadavky na zadosťučinenie zamietol.
4. júna 2002 - Slovensko porušilo právo svojho občana Ioana Kornelija Komanického na spravodlivé verejné vypočutie a musí mu preto zaplatiť 1000 eúr ako odškodné za nemajetkovú ujmu. Rozhodol o tom ESĽP. Ioan Kornelij Komanický zažaloval SR za porušenie svojich práv po tom, ako ho v roku 1988 prepustili zo zamestnania na Okresnom národnom výbore v Bardejove pre porušenie pracovnej disciplíny. Jeho prepustenie bolo v roku 1991 vyhlásené rozhodnutím súdu za protizákonné. Komanický sa dožadoval náhrady strát, ktoré protiprávnym prepustením zo zamestnania utrpel, jeho žiadosti však súdy vrátane Najvyššieho súdu v priebehu niekoľkých rokov zamietli. Žalobca sa potom rozhodol obrátiť na štrasburský súd, kde namietal, že slovenské súdy porušili jeho právo na spravodlivé verejné vypočutie, ako aj právo na podanie opravného prostriedku. Okrem iného sa sťažoval, že nemal právo preštudovať si spis pred vypočutím a že nemal možnosť vyjadriť sa k stanoviskám svedkov. Jedno zo súdnych rozhodnutí bolo podľa neho založené na dôkazoch, o ktorých ho vopred neinformovali a že súd pokračoval v procese v jeho neprítomnosti, hoci sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. ESĽP jednomyseľne rozhodol, že SR porušila článok číslo 6 odstavec 1 dohovoru o ľudských právach.
júl 2002 - Slovensko zaplatilo 110.000 korún vdove po občanovi J. K. v rámci mimosúdneho vyrovnania sporu okolo prieťahov v súdnom konaní, ktoré J. K. napadol na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu v roku 1996. Štrasburský súd súhlasil s mimosúdnym vyrovnaním a prípadom sa prestal zaoberať. Suma, na ktorej sa dohodli Slovensko zastupované agentom Petrom Vršanským s vdovou po žalobcovi B. K., pokryla materiálne i nemateriálne škody, ktoré žalujúca strana utrpela kvôli viacerým prieťahom v súdnom konaní ohľadne reštitúcií majetku vrátane nehnuteľností, pôdy a šperkov. Celý prípad sa začal v marci 1996, keď sa J. K. obrátil vtedy ešte na Európsku komisiu pre ľudské práva a základné slobody, ktorá existovala pred vytvorením európskeho súdu. Žalobca v roku 2001 zomrel, vdova po ňom sa však rozhodla v procese pokračovať. V januári roku 2002 slovenská vláda súd informovala, že navrhuje mimosúdne vyrovnanie, a žalujúca strana ponúknuté podmienky prijala.
7. januára 2003 - Slovensko prehralo na ESĽP v Štrasburgu ďalšie dva súdne spory. Občanom, ktorých práva porušilo, bude musieť zaplatiť spolu vyše 17.000 eúr, teda viac ako 700.000 korún. Štrasburský súd rozhodol, že Slovensko porušilo právo na ochranu majetku svojho občana Juraja Kopeckého a bude mu musieť zaplatiť 13.323 eúr ako majetkovú ujmu a ďalších 310 eúr ako náhradu súdnych trov. Kopecký žiadal vrátenie zlatých a strieborných mincí, ktoré štát zhabal jeho otcovi v roku 1959. Slovensko tiež porušilo právo občana Juraja Žiačika, stíhaného za pokus o predaj výbušnín, na spravodlivý proces v primeranom čase. Bude mu preto musieť zaplatiť nemajetkovú ujmu 3500 eúr a 200 eúr ako náhradu nákladov na súdne konanie.
