Bola to veľká vec, keď juhoafrický kardiochirurg Christiaan Barnard vykonal v roku 1968 prvú úspešnú transplantáciu srdca. Pokúsil sa o to už rok predtým, no pacient s novým srdcom prežil iba osemnásť dní.
Na Slovensku sa transplantácie srdca úspešne robia od roku 1998. Pre niektorých pacientov je transplantácia životne dôležitého orgánu jedinou nádejou na prežitie.
Ako z filmu
Will Smith sa vo filme Sedem životov rozhodne zachrániť život postupne siedmim ľuďom tým, že im daruje svoje orgány. Chce tak odčiniť smrť milovanej manželky, ktorú zapríčinil autonehodou. Posledný, najcennejší orgán, svoje srdce, daruje žene, do ktorej sa zamiluje. Posledné šľachetné gesto ho stojí život.
„Videla som nedávno ten film,“ vraví prezidentka Slovenskej transplantologickej spoločnosti Zuzana Žilinská. „Sedmička je magické číslo a reálne sedem orgánov sa dá použiť na transplantáciu. Srdce, pľúca, pečeň, dve obličky, pankreas, črevo,“ vysvetľuje, ako vznikol názov kampane pod záštitou ministerstva zdravotníctva, ktorá má upozorniť na problematiku darcovstva na Slovensku.
Smrť nemôže byť nikdy dobrá. No ak sa pozeráme na usmiatych ľudí, ktorí sa vďaka novému srdcu, pečeni alebo obličke tešia zo života, pochopíme, že to má veľký zmysel.
Dostala obličku
Ľudmila Janasová (66) žije s transplantovanou obličkou už osemnásť rokov. „Život predtým a potom sa nedá ani porovnať. Trikrát do týždňa som chodila do nemocnice na dialýzu, môj život bol neustále čakanie na sanitku. Za transplantáciu som veľmi vďačná, mám teraz plnohodnotný život. Ďakujem darcovi aj všetkým, čo sa o mňa starali.“
Problémy s obličkou sprevádzali aj ďalšie pridružené zdravotné problémy, nič nevládala robiť. „Po transplantácii sa to zmenilo o sto percent. Oblička je plne funkčná, môžem pracovať doma, ísť hocikde, cestovať, stravovať sa, ako chcem.“ Pani Ľudmila čakala na vhodného darcu tri roky. Nepozná ho a ani sa o to nikdy nezaujímala. „Nikto sa k tomu neprihlásil.“
Potrebovala nové srdce
Bývalej čašníčke Martine Szabovej (33) z Piešťan lekári v roku 2006 zistili, že má slabé srdce a potrebovala by nové, zdravé. Bola vtedy v siedmom mesiaci tehotenstva. „Dcérka sa narodila o mesiac skôr. Lekári sa báli, čo bude ďalej, bolo to veľmi ťažké. Potom mi transplantovali srdiečko,“ spomína Martina s úsmevom.
Hoci operácia srdca je náročná a sprevádzajú ju riziká, Martina sa na ňu tešila. Vedela totiž, že bez nového srdca neprežije. Dnes sa spolu s ňou tešia jej rodičia, manžel aj dcérka, ktorú odmalička nemohla vziať na ruky. „Vedela to, bola tak vychovávaná.
Vždy prišla a pohladkala mi srdiečko. Keď som išla do Bratislavy na operáciu, hodila sa mojej mame okolo krku a vravela: Ja už budem poslúchať, len nech už mamka príde naspäť.“
Aký je to pocit s novým srdcom? Martina vraví, že výborný. Ani ona darcu nepozná. Aj sa pokúšala zistiť, o koho išlo, ale nepátrala dlho. „Je to chúlostivá vec. Viem len, že to bol muž. Som mu veľmi vďačná. Jemu sa, žiaľ, už pomôcť nedalo.“
Zlyhávala mu pečeň
Technik Juraj Palečka (36) žije od roku 2009 s darovanou pečeňou. Jeho diagnóza sa vyvíjala dvanásť rokov, pre zlyhávanie pečene a cirhózu bola napokon transplantácia jediným riešením. Zdravotné problémy mu lekári zistili už na základnej škole, no diagnózu stanovili až v osemnástich, keď chcel darovať krv. Pre chorobu ho napokon nemohli viesť ako darcu. Dnes žiari šťastím, no spomína si na bolesti, ktoré prežíval a neznesiteľné svrbenie, ktoré súviselo s jeho ochorením. „Škriabal som sa, až mi tiekla krv.“
Transplantácia prebehla bez problémov, domov ho prepustili na štrnásty deň. „Orgán boli lekári odobrať v Hradci Králové. Viac netuším, ani som sa o to, pravdupovediac, nezaujímal. Viem, že to bol mladý človek. Myslím naňho každý deň. Som veriaci človek.“
Zachránila život štyrom
Keď sa Andrea Tóthová z Paty rozhovorí o svojej dcére, usmieva sa, ale slzy sa jej tisnú do očí. Dcérine orgány zachránili životom štyrom ľuďom, aspoň tak jej to lekári povedali. Pred maturitou, vo veku osemnásť rokov, ochorela dcérka na meningokokovú meningitídu.
„To je zápal mozgových blán, ktorý je smrteľný od prvých príznakov a do niekoľkých hodín zabíja.“ Nevie ani, či bolo ťažké rozhodnúť sa, že dcérine orgány darujú. „My sme o tom vtedy takto nerozmýšľali, bola to spontánna dohoda všetkých členov rodiny. Bolo to pre nás prirodzené. Povedali nám, že vďaka nej najmenej štyria budú žiť.“
Andrea Tóthová je veriaca a vie, že ak jej dcéra, ktorá túžila byť lekárkou, ešte niekoľko dní statočne bojovala, nebola to náhoda.
„Teším sa, že Hanka mohla urobiť takúto dobrú vec, pretože keby zomrela hneď, nebolo by to možné. Lekári jej dávali iba hodinu života. No ona bola vždy statočná, silná bojovníčka. Vedeli sme, že má nejaký cieľ, nejaký zámer.“
Nevie, komu orgány jej dcéry zachránili život, ale modlí sa za nich.
„Aby sa mali dobre, aby boli zdraví, aby v ich rodine bola radosť a aby nemuseli prejsť takou ťažkou skúškou, ako my. Lebo keď vám zomrie dieťa, tak si želáte, aby to už nikto iný nemusel zažiť. To však nemôžete zariadiť, deti, bohužiaľ, zomierajú, aj keď je to pre nás, rodičov, neprirodzené. Žehnám tým ľuďom, nech sa majú dobre.“
Rodiny odbery odmietajú
Ak sa počas života nezapíšete do registra nedarcov, lekári si v prípade smrteľného zlyhania vášho mozgu pýtajú súhlas od príbuzných. „Zaznamenávame negatívne stanoviská rodín, ktoré si neželajú, aby sme zo zomretého odobrali orgány. Z etického hľadiska takéto vyslovene odmietavé stanoviská akceptujeme, aj napriek tomu, že zomretý nie je evidovaný v registri nedarcov,“ vraví Zuzana Žilinská.
Podľa nej zohráva rolu aj negatívna publicita o odberoch orgánov. „Najbližší príbuzní majú právo na plné informácie o zdravotnom stave príbuzného a majú vedieť, čo sa bude diať s telom zosnulého. Pokiaľ je človek už mŕtvy, tak jeho najbližší vedia, že aj v prípade ich zamietavého stanoviska k odberu orgánov sa už s telom narába ako s mŕtvym telom, pretože sa vyčerpali všetky možnosti oživovania. Väčšinou argumentujú, že nechcú narušiť integritu zosnulého.“
O smrti sa dá ťažko povedať, že môže mať zmysel. Platí však, že transplantácia je najefektívnejšou metódou pri liečbe pokročilého zlyhávania niektorého životne dôležitého orgánu. Podmienkou začatia procesu odberu orgánov je úplná a nezvratná strata všetkých funkcií mozgu potenciálneho darcu, teda mozgová smrť.
Darovať inému orgán najdrahšej osoby je prejavom najväčšej šľachetnosti. Pochopila to aj matka osemnásťročnej dcéry, ktorej už nemohla pomôcť. Možno sa to niekomu zdá zvláštne, ale ona má pocit, že jej dcéra si to takto želala.
Koľko je zachránených
V minulom roku sa u nás uskutočnilo 125 transplantácií obličiek, 17 transplantácií srdca a 23 transplantácií pečene. V porovnaní s rokom 2007 je to pokles o 42 percent.
Patríme medzi krajiny s najnižším počtom orgánových transplantácií v Európe. V Španielsku beží program, vďaka ktorému sa odberová aktivita za posledných desať rokov zvýšila viac ako stopercentne. Ďalšími lídrami sú Chorvátsko, Belgicko, Malta, Portugalsko. Medzi krajiny s najvyšším počtom transplantácií orgánov patria aj Česká republika, Francúzsko, Nórsko, Rakúsko či Taliansko.
Beata
Balogová
