Ako sa žije v Podšípe, Hornej Marikovej, alebo na lazoch v Zázrivej?

[content type="longread-pos" pos="full"]

[/content][content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/4/56/5619014/5619014.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Väčšina domov na lazoch v Mníšku nad Popradom je prázdnych. REPROFOTO FOTO – PETER RINDOŠ[/content]

TEXT: Viera Juhászová a redakcie MY a KORZÁR

BRATISLAVA. Kopanice, lazy, štále, rale, kolešne či klčoviská znamenajú v miestnych nárečiach roztrúsené usadlosti. Ešte začiatkom 60. rokov zaberali takmer desať percent územia, no postupne mnohé lazy spustli alebo zanikli.

Na východnom Slovensku klasické lazy, ako na strednej a západnej časti územia, nevznikli, až na výnimky v izolovaných oblastiach severného Spiša. Vznikali tu skôr kompaktné obce v kotlinách alebo na podhorí.

Hospodárenie na vlastnom však nebolo za socializmu žiaduce. Mechanizácia poľnohospodárstva a vytváranie strediskových obcí kopaniciam zobralo ich pôvodný význam.

Kopanice sa začali využívať na rekreačné účely, ale aj dnes sú ľudia, ktorí v osadách žijú trvalo. Niektorí sa vracajú na miesta, kde žili ich predkovia, iní unikajú do samoty za životom v súlade s prírodou a iní si zasa so sebou berú najmodernejšie technológie, aby život v prírode skombinovali s pohodlím.

Kopanice na Slovensku

Oblasť kopaničiarskeho osídlenia v Slovenskom rudohorí a okolitých pohoriach (podoblasti: podpolianska, krupinská, lučenská, rimavskosobotská, breznianska).
Javornícko-beskydská kopaničiarska oblasť (kysucká, žilinská, oravská, považskobystrická).
Kopaničiarska oblasť Bielych Karpát a Myjavskej pahorkatiny.
Novobanská štálová oblasť.
Oblasť kopaničiarskeho osídlenia v Strážovských vrchoch (valašsko-belianska).

V Zaježovej niektorí hľadajú pokoj, iní cestu

ZVOLEN. Zaježová sú dnes lazy patriace pod Pliešovce v okrese Zvolen. Ešte pred viac ako polstoročím bolo približne na tisícke hektárov 173 usadlostí, v ktorých žilo 660 obyvateľov. Tvorili samostatnú obec.

Dnes je to inak. Iba vďaka prisťahovalcom tu žije dnes okolo 150 ľudí, z toho polovicu tvoria takzvaní novolazníci.

Nová Zaježová sa začala naplno rozvíjať začiatkom 90. rokov. Prvých novolazníkov nazvali domáci stromákmi. Združenie Strom života tu totiž kúpilo domček a zriadilo v ňom školu remesiel.

„Na Zaježovú prišli ľudia z rozličných dôvodov,“ hovorí Juraj Hipš, jeden z novolazníkov. Niekoho zaujala malá komunitná škola, ktorá dá deťom iný typ vzdelania ako v mestách, no žijú tam aj ľudia, ktorí si prišli plniť svoje sny a žiť ďalej od civilizácie.

Niektorí úplne normálne podnikajú. Novousadlíci väčšinou prišli z miest a tvoria pestré spoločenstvo. Niektorí žijú v skromných podmienkach bez elektriny, iní majú všetky moderné vymoženosti vrátane vysokorýchlostného internetu. Tým je Zaježová zaujímavá.

„Rýchlo som zistil, že pôjde o veľmi náročný život. Na to, ako som bol zvyknutý v Petržalke v paneláku, kde všetky potreby na bývanie reálne zabezpečoval niekto iný, som musel zabudnúť, na Zaježovej som si musel všetko urobiť sám,“ dodáva Hipš, ktorý na Zaježovej vedie vzdelávacie centrum.

Ústranie v tme je odhlučnená miestnosť bez okien, v ktorej človek pobudne istý čas bez svetla a vonkajších zvukov. Sám so sebou. Ústranie v tme je súčasťou Vzdelávacieho centra Zaježová. Sú tu posteľ, kreslo, toaleta a sprcha. Raz denne príde sprievodca, ktorý človeku v ústraní donesie stravu a komunikuje s ním. Potme. Návštevníkom odporúčajú minimálne týždenný pobyt. Maximom sú dva. „Nie sú tam zavretí ako vo väzení, kedykoľvek môžu vyjsť von, no zatiaľ takto odišli len traja ľudia,“ vysvetľuje Hipš. Rezervované majú do marca 2016.

Prichádzajú rôzni ľudia – od topmanažérov, cez novinárov, študentov aj dôchodcov. Chodia ľudia, ktorí sa cítia vyhorení, potrebujú sa zastaviť a povedať si, čo ďalej. Niektorí sú na duchovnej ceste a ďalší chcú na chvíľu vystúpiť zo stereotypu. Návštevníci by však mali vchádzať do ústrania s jasným zámerom. Ústranie má v Zaježovej aj inú podobu, pri ktorej človek nie je sám v tme, ale v malom domčeku na samote. Blízko prírody, ďaleko od ľudí.