Podobne je to s otázkou platenia nákladov za zdravotnícke služby - 94 percent občanov si myslí, že by sme za ne nemali platiť vôbec alebo len menšiu časť.
Takmer deväť percent občanov zrejme v dôsledku nedostatku informácií nepripúšťa žiadne platenie školného ani poplatkov za zdravotnícke služby. Súčasne odmietajú, aby pracujúci platili akékoľvek dane na spolufinancovanie oboch sfér.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky spoločnosti INEKO, v ktorom zisťovala, aký model financovania v čase diskusií o reformách v školstve a zdravotníctve preferujú slovenskí občania. Agentúra MVK tento prieskum uskutočnila od 29. októbra do 5. novembra 2002 na vzorke 1167 respondentov.
Približne 70 percent obyvateľov SR si podľa tohto prieskumu neuvedomuje, že služby v oblasti školstva a zdravotníctva môžu byť financované buď prostredníctvom platieb od používateľov alebo formou všeobecného zdanenia, respektíve nemajú realistickú predstavu o nákladnosti týchto dvoch systémov. Neochota prispievať na financovanie oboch sfér priamo alebo daňami podľa INEKO môže vyplývať aj z falošnej solidarity občanov typu "zdravotníctvo a vysoké školstvo nech sú bezplatné pre každého, ale ja za to platiť nechcem". Podľa analytikov je príčinou takejto optiky dlhodobá skúsenosť života krajiny na dlh, a to nielen pred rokom 1989, ale aj po ňom (zahraničné pôžičky, plátanie rozpočtu privatizačnými príjmami). V každom prípade však možno konštatovať nesúlad medzi vysokými očakávaniami a reálnym fungovaním zdravotníctva či vysokého školstva u nás. Akékoľvek reformy tu teda automaticky narážajú na veľkú mieru odporu u obyvateľstva.
Pokiaľ ide o názory na spoplatnenie vysokoškolského štúdia, len tretina ľudí pripúšťa, že ak budú študenti platiť len menšiu časť alebo zostane bezplatné, pracujúci budú musieť prostredníctvom daní pokryť aspoň polovicu nákladov za ich štúdium. Podobne je to s názormi na spoplatnenie zdravotnej starostlivosti - len štvrtina respondentov súhlasí s tým, aby pracujúci zaplatili aspoň polovicu celkových nákladov v tejto oblasti prostredníctvom svojich daní, ak pacient nezaplatí vôbec nič alebo iba menšiu časť nákladov.
Takmer 15 percent opýtaných pritom priznáva, že nemá dostatok poznatkov o nutnej výške daní pre financovanie vysokého školstva, v prípade zdravotníctva je to 19 percent respondentov. Ide tu predovšetkým o ženy, dôchodcov, ľudí so základným vzdelaním, živnostníkov, ľudí s nižším príjmom a bývajúcich v mestách od 10-100 tisíc obyvateľov, najmä zo stredného Slovenska.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že priame platby za školné podporujú najmä muži, ľudia so základným vzdelaním, nezamestnaní, robotníci, ale aj živnostníci a odborní pracovníci. Za plné úhrady v zdravotníctve pacientmi sú zase podľa prieskumu skôr tí "zdravší", mladší, muži, vysokoškoláci, ľudia s vyšším príjmom, podnikatelia a odborní pracovníci. Za úplné hradenie štúdia a zdravotníckej starostlivosti daňami v dostatočnej miere sú skôr študenti, ľudia s vysokoškolským alebo iným vyšším vzdelaním, odborníci ale aj robotníci.
Celkové odhadované výdavky na zdravotníctvo (vrátane vytvorených dlhov) v roku 2002 predstavovali 75 miliárd korún, teda v priemere asi 35 tisíc korún ročne na jedného pracujúceho. Celkové štátne výdavky na vysoké školstvo v roku 2001 (novšie nie sú dostupné) predstavovali 6,4 miliardy korún, teda v priemere približne 3 tisíc korún ročne na jedného pracujúceho.
Upozornenie: Grafické oddelenie Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe graf.
