Najkritickejšou oblasťou na Slovensku ostáva prístup štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce.
BRATISLAVA. Integrácia migrantov na Slovensku je dlhodobo okrajovou a zanedbávanou oblasťou. Slovensko sa v celkovom hodnotení integračných politík umiestnila na 34. mieste z 38 hodnotených krajín.
V roku 2011 to bolo 29. miesto spomedzi 31 skúmaných štátov. Vyplýva to z v stredu zverejnenej štúdie Integračné politiky: kto získava? (MIPEX 2015). Jej výsledky prezentovali na tlačovej konferencii predstavitelia Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý je partnerom MIPEX.
Thomas Huddleston z bruselského think-tanku Migration Policy Group upozorňuje, že existujúca politika integrácie na Slovensku je pre integráciu migrantov mierne nepriaznivá a SR zaostáva v rozpracovanosti a reformách integračnej politiky aj za svojimi stredoeurópskymi susedmi Českou republikou a Poľskom.
K podobným záverom dospeli aj predchádzajúce štúdie MIPEX publikované v rokoch 2007 a 2011 a výsledky ukazujú, že v uplynulých štyroch rokoch nedošlo vo viacerých oblastiach k zásadnejšiemu posunu.
MIPEX konštatuje, že Slovensko vo viacerých oblastiach uplatňuje iba minimalistický prístup na úrovni základných štandardov EÚ. Hovorí aj o nedostatočnom monitoringu a evaulácii politík s dosahmi na integráciu cudzincov a o chýbajúcom výskume potrieb a problémov tejto cieľovej skupiny.
Oľga Gyárfášová z IVO tvrdí, že štúdia všeobecne považuje za vážny problém Slovenska veľkú mieru voľnej úvahy štátnych úradníkov, ktorí právne predpisy aplikujú v praxi.
Kritické a silné stránky
Najkritickejšou oblasťou na Slovensku ostáva podľa Gyárfášovej prístup štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce. "Slovensko vytvára nepriaznivé podmienky pre ich zamestnávanie a podpora ich integrácie je nepostačujúca, čo môže ohroziť dlhodobú ekonomickú integráciu. Migranti sú na Slovensku vylúčení z možnosti pracovať vo verejnom sektore, aj z niektorých profesií, nemajú prístup k verejným službám a tí s prechodným pobytom aj k podpore v nezamestnanosti či iným benefitom," uvádza MIPEX.
Štúdia považuje našu legislatívu týkajúcu sa zamestnávania cudzincov za neprehľadnú, komplikovanú a fragmentovanú pre rôzne typy povolania. Z hľadiska prístupu cudzincov z tretích krajín na trh práce preto MIPEX radí Slovensko na predposledné 37. miesto.
Naopak, za silnú stránku Slovenska MIPEX označil legislatívnu úpravu antidiskriminácie, ktorú formálne skvalitnila novela antidiskriminačného zákona z roku 2008. Tá presnejšie definuje diskrimináciu a umožňuje lepší prístup k spravodlivým podmienkam.
"Povedomie o práve na nediskrimináciu a pripravenosť brániť sa voči diskriminujúcemu správaniu úradov však ostáva na Slovensku veľmi nízke, a to nielen u migrantov, ale aj u širokej verejnosti," konštatuje MIPEX.
Dlhá čakacia lehota
Štúdia poukazuje aj na jednu z najdlhších čakacích lehôt na občianstvo v Európe (dĺžka konania dva roky), na chýbajúce primerané integračné stratégie škôl, na odopieranie viacerých základných politických práv cudzincom a na snahu limitovať právo na zlučovanie rodín cudzincov.
Celý stredoeurópsky región sa zároveň vyznačuje obmedzenými politikami a opatreniami pre väčšiu prístupnosť migrantov k zdravotnej starostlivosti.
MIPEX analyzuje vládne politiky zamerané na podporu integrácie cudzincov z tretích krajín, nie počty cudzincov v danej krajine. V súčasnosti vychádza štvrté pokračovanie tohto medzinárodného výskumu. Štúdiu realizovali Centrum pre medzinárodné otázky v Barcelone (CIDOB) a bruselský think-tank Migration Policy Group (MPG). Výskum sa zameral na členské krajiny EÚ, Austráliu, Kanadu, Island, Japonsko, Nový Zéland, Nórsko, Južnú Kóreu, Švajčiarsko, Turecko a USA.
Štúdia sleduje 144 indikátorov v rámci ôsmich oblastí: prístup na pracovný trh, zlúčenie rodiny, prístup k vzdelávaniu a k zdravotnej starostlivosti, politická participácia cudzincov, podmienky pre udelenie trvalého resp. dlhodobého pobytu, možnosť získať štátne občianstvo a miera diskriminácie.
