Slovensko nemá žiadnu registráciu lobistov, nevyžaduje priznávanie ich klientov a výdavkov na lobing či zoznam stretnutí s verejnými činiteľmi
BRATISLAVA. Lobing verejných činiteľov zo strany podnikateľov sa na Slovensku odohráva bez dostatočných pravidiel a verejnej kontroly.
Medzinárodné odporúčania spĺňa Slovensko len na štvrtinu. Vyplýva to zo štúdie Transparency International “Lobing v Európe: Skrytý vplyv, privilegovaný prístup” pri porovnaní 19 krajín Európskej únie.
Slovensko patrí k väčšine európskych krajín, ktoré nemajú žiadny zákon špecificky regulujúci lobing. Nemá žiadnu registráciu lobistov, nevyžaduje priznávanie ich klientov a výdavkov na lobing či zoznam stretnutí s verejnými činiteľmi.
Na druhej strane silnou stránkou Slovenska je zverejňovanie informácií o rozhodnutiach vlády a ministerstiev vrátane zmlúv a faktúr ako aj zapojenie odbornej verejnosti do medzirezortného pripomienkového konania.
Lobing je v demokracii zdravou súčasťou diskusie, no problémom ostáva, ak je pred verejnosťou nekontrolovaný.
Slovensku by podľa Transparency International Slovensko najviac pomohlo zavedenie tzv. legislatívnej stopy zákonov, teda zverejňovanie kompletnej dokumentácie od legislatívneho zámeru cez zoznam členov pracovných skupín a ich návrhov po finálne schvaľovanie v parlamente. Návrhy zákonov by mali byť automaticky predkladané v konsolidovanej forme, aby mohol ktokoľvek ľahko sledovať zamýšľané zmeny.
Podobne prospešným by bolo povinné zverejňovanie životopisov verejných činiteľov ako aj úradníkov na dôležitých postoch pri prechode medzi štátnou správou a súkromným sektorom. Znížilo by sa riziko, že štát bude vydávať rozhodnutia nekalo ovplyvnené bývalými pracovnými kontaktmi.
Ku krajinám s najlepšou reguláciou lobingu patria Slovinsko, Veľká Británia a Litva, k najhorším sa radia Cyprus, Maďarsko a Taliansko. Celkovo je však v Európe regulácia lobingu slabá, informovali Gabriel Šípoš a Katarína Klingová z Transparency International Slovensko.
