BRATISLAVA. Na rozšírenú diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní upozorňujú domáce aj medzinárodné ľudskoprávne inštitúcie niekoľko rokov. Európska komisia začala v stredu 29. apríla voči Slovensku konanie pre nerovnaký prístup k vzdelávaniu rómskych detí.
Výskum Rozvojového programu OSN z roku 2012 ukázal, že 43 percent rómskych žiakov v bežných školách zapísali do etnicky segregovaných tried.
V roku 2012 slovenský súd uviedol, že oddeľovanie rómskych detí od nerómskych je protizákonné.
Pred rokom naša vláda zamietla odporúčania hodnotiaceho mechanizmu OSN, aby sa Slovensko venovalo diskriminácii Rómov na školách. Podľa nej rovné zaobchádzanie je už zaručené, píše sa v tlačovej správe.
Ombudsmanka má z konania komisie rozporuplné pocity
Podľa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej sa otvára priestor na prehodnotenie či zmenu prístupu našich orgánov verejnej moci k základným právam rómskych detí v pozitívnom zmysle.
Ako ďalej uviedla pre agentúru SITA, má však v prípade konania komisie rozporuplné pocity.
"Na jednej strane mi je ľúto, že sa Slovensko dostalo vlastnou vinou do tejto situácie. Nemuselo sa nám to stať, ak by výkonná a zákonodarná moc neignorovali problém zaobchádzania s rómskou menšinou," vysvetlila.
Ide najmä o diskrimináciu detí v školskom systéme, neprípustné zásahy do základných práv detí, do ich práva na vzdelanie, ktoré v sebe zahŕňa aj právo na prístup k vzdelaniu a k vzdelávaniu.
Na druhej strane je však presvedčená, že je tu priestor na zmenu prístupu našich orgánov.
V auguste 2013 predložila Jana Dubovcová národnej rade mimoriadnu správu pre rozsah a závažnosť zistení o porušovaní základných práv a slobôd veľkého počtu osôb, najmä detí.
Žiadala o jej prerokovanie na najbližšej schôdzi, no dodnes sa tak nestalo.
Nicholsonová nesúhlasí s etnickým dôvodom segregácie
"Je dobré, že si problém všimla Európska komisia. Ak to povedie napríklad k riešeniu povinnej predškolskej výchovy v osadách, profitovať z toho budeme všetci. Návrh zákona o povinnej predškolskej výchove pre deti z osád predkladám aj na májovú schôdzu," povedala poslankyňa Národnej rady SR Lucia Nicholsonová.
Nicholsonová nesúhlasí s námietkou Európskej komisie, že na školách sa segreguje na základe etnika. Podľa nej sú to skôr dôsledky chudoby a sociálnej vylúčenosti tých Rómov, ktorí žijú v izolovaných osadách.
"V bratislavskej škole vedľa seba v jednej lavici sedí rómske dieťa s nerómskym. K deťom z osád si to biele dieťa nesadne nie kvôli farbe pleti, ale preto, že je neumyté, smrdí, má vši a svrab, je hladné a nesústredené," konštatuje Nicholsonová.
Podľa poslankyne je v prvom rade potrebné, aby dieťa z osady prešlo škôlkou ako prípravou na školu.
V Ďurkove v okrese Košice okolie žijú Slováci, Rómovia a Maďari, rímskokatolíci, kalvíni i gréckokatolíci. Na snímke deti
v základnej škole v Ďurkove, kde sú na chodbách predmety z histórie obce. Foto tasr
Splnomocnenec Pollák: Známe fakty a prax
Európska komisia podľa splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka poukázala na známe fakty a prax pri umiestňovaní týchto detí do špeciálnych škôl.
"Dôvodom ich umiestnenia do týchto škôl je nedostatočná predškolská príprava, ich nesprávna diagnostika, podpora špeciálneho školstva vyššími normatívmi, ale aj nezodpovedné správanie sa rodičov, ktorí s tým súhlasia," uviedol.
Problémom je podľa neho aj to, že do špeciálnych škôl neoprávnene zaraďujú aj deti s ľahkým mentálnym postihnutím, tzv. variantom A, ktoré do týchto škôl nepatria.
"Navrhli sme preto, aby sa prijímanie žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím do špeciálnych škôl zastavilo zmenou diagnostických testov," vysvetlil.
Úrad rómskeho splnomocnenca začal v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom realizovať projekt Prined - Projekt inkluzívnej edukácie, ktorý skvalitňuje diagnostický proces detí v materských školách.
Ilustračné foto tasr
V rámci projektu Prined vytvorili inkluzívne tímy
Tiež vytvorili inkluzívne tímy v základných školách, ktoré sú zložené zo špeciálneho pedagóga, psychológa a sociálneho pedagóga. Tie rozvíjajú vzdelávacie potreby žiakov z rómskych komunít.
Zaradenie tohto projektu do systému vzdelávania na celoslovenskej úrovni je cestou, ako zabrániť neoprávnenému umiestňovaniu rómskych detí do špeciálneho školstva, pripomenul Peter Pollák.
"Umiestňovaním týchto detí do bežných základných škôl vychováme rómsku generáciu, ktorá bude pripravená na trh práce a nebude závislá od sociálnych dávok," doplnil pre agentúru SITA.
Podľa úradu rómskeho splnomocnenca vlády treba legislatívne zabezpečiť povinnú predškolskú výchovu od troch rokov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a povinnú účasť týchto žiakov v celodennom výchovnom systéme.
Ďalej zaviesť 12-ročnú povinnú školskú dochádzku a riešiť elimináciu prijímania žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím do špeciálnych základných škôl.
Verejná moc bude musieť zmeniť prístup
Slovensko je len druhým štátom po Českej republike, voči ktorému komisia vedie v tomto prípade konanie. Týka sa spochybnenia dodržiavania článku 21 Charty Základných práv Európskej únie.
Tá zakazuje diskrimináciu na základe akéhokoľvek dôvodu, akým je rasa alebo etnický pôvod. Slovenská republika zrejme porušila i Smernicu o rasovej rovnosti a jej časti, ktoré zakazujú diskrimináciu v prístupe k vzdelávaniu na základe rasy alebo etnicity.
Povinnosť teraz prechádza na slovenskú vládu. Ide o uplatňovanie práva na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie prostredníctvom komplexných reforiem a cielenej asistencie pre relevantných aktérov vo vzdelávacom systéme.
Beata
Balogová
