Volali sa Jozef a Ilonka, rodiny ich láske nepriali a keď jeden zomrel, o niekoľko týždňov umrel od žiaľu aj druhý. Ich náhrobné kamene sa rokmi začali k sebe nakláňať, a tak vznikla legenda o nesmrteľnej sile príťažlivosti
To bola láska! To bola veľká láska, ozýva sa už v slúchadle, keď sa pýtame na príbeh ako od Shakespeara. Tak trochu tajomný, osudový, pomaly sa stáva legendou.
Všetci z neveľkej obce Hostie neďaleko Topoľčianok o ňom čosi vedia, ale to čosi stojí viac na vyblednutých spomienkach tretej generácie pozostalých príbuzných než na overiteľných faktoch, priamych svedectvách či dochovanej korešpondencii.
Krásne šaty do truhly
„Viete, Ilonka bola krásavica. Mimoriadne pekné dievča," začne svoje rozprávanie pani Vlasta, ktorá nás vedie na miestny cintorín k hrobom milencov. Starostlivosť o hrob prebrala po sestre. Jej otec a Ilonka boli súrodenci.
„Keď chodia staršie ženy z dediny okolo, vždy vravia: To boli frajeri, to boli frajeri. Ale doma sa to nespomínalo. Bol to smutný príbeh. Tušila, že si po ňu smrť čoskoro príde."
Ilonka sa narodila do skromných pomerov rodiny dedinského šustra. Jej rodný domček, v ktorom napokon aj zomrela ako dvadsaťjedenročná, ešte stále stojí. Keď jej milý narukoval, odišla slúžiť do mesta, ale ochorela.
Keď sa vrátila z liečenia v Tatrách, už jej viac nebolo pomoci. „Poprosila svoju sestru, aby jej ušila pekné šaty s dlhým rukávom. Viete, bola už taká vychudnutá, ale v truhle chcela byť pekná. Nepáčilo sa jej, aké má chudé ruky. Sestra spomínala, že bolo pre ňu strašné šiť tie šaty.
Šila pre živú, hoci vedela, že šaty oblečú až mŕtvej," s pôsobivými odmlkami podáva útržky prerozprávaných spomienok pani Vlasta.
Pochopili, keď uvideli
Bývalý starosta obce Michal Godina sa však pri otázke o Ilonke a Jozefovi rozhovorí ochotne a rád. Zoširoka porozpráva o tom, ako mu počas celého dvanásťročného úradovania ich dva hroby vŕtali v hlave. Také čosi sa vraj len tak nevidí.
Vypne motor na malom traktore, zosadne a priamo na priedomí sa pustí do rozprávania. „Viem to od nebohého Kociana. Bol príbuzným toho mladíka. Veľmi sa ľúbili. Lenže, bohužiaľ, vtedy dávali páry dokopy často rodičia a išlo pri tom o majetky. On bol syn gazdu, majetnejší, rodičia boli proti. Bránili im v tom, aby sa vzali. Tak odišiel na vojnu a ona ho čakala."
