Bozkávanie sa pod rozkvitnutou čerešňou je módnym trendom dvadsiateho storočia. Odkukali sme ho od Japoncov, ktorí piknikujú pod zakvitnutými stromami sakury.
BRATISLAVA. Ak si chcete udržať lásku na celý život mali by ste sa v Bratislave bozkávať pri Michalskej bráne. Májové dni sú na to vraj ideálne, ale podľa etnologičky Kataríny Nádaskej bozkávanie sa na Michalskej je účinné kedykoľvek.
K májovým dňom sa viaže viacero zvykov, ktoré sa spájajú s s bozkávaním. Tým najznámejším je bozkávanie sa pod rozkvitnutou čerešňou. Kto tak urobí, vraj si spečatí lásku na celý život. Tento zvyk sa objavoval lokálne na tých územiach Slovenska, kde boli začiatkom mája stromy čerešní v kvete.
Etnologička Katarína Nádaská hovorí, že módnym trendom sa stal až v 20. storočí a to aj pod vplyvom japonských tradícií.
Japonci sú totiž veľmi hrdí na svoje zakvitnuté stromy sakury. Piknikujú pod nimi, stretávajú sa tu mladí a ľudia sa pod nimi bozkávajú. Slováci sa nechali inšpirovať.
Bozkávanie preniklo aj do mágie
Zvyk májového bozkávania ale úspešne prenikol aj do súčasných ľúbostných magických rituálov.
Mágovia odporúčajú tým ,čo sú zamilovaní, aby si svoje želanie napísali na papierik a zakopali ho do zeme pod strom rozkvitnutej čerešne. Prianie lásky sa im splní vtedy, keď noc presedia pod stromom a budú myslieť na dievku či mládenca, ktorého milujú.
„Mocná sila magického stromu vraj dokáže splniť ich prianie, samozrejme iba vtedy, ak aj druhá strana má záujem, len sa nevie rozhodnúť,“ ozrejmuje Nádaská.
Čarodejnícke pomôcky
V minulosti si ľudia venujúci sa aktívnej mágii robili z čerešňového dreva v noci z 30. apríla na 1.mája rôzne čarodejnícke pomôcky, ktoré im následne pomáhali pre realizácii ľúbostnej mágie.
Táto noc má pomenovanie Valpurgina a mala podľa ľudových európskych tradícií veľkú magickú moc viažucu sa na sabaty čarodejníc.
„Sviatok Valpurginej noci bol populárny najmä v stredoveku, dnes sa z neho zachovali len fragmenty v komunite magikov,“ povedala Nádaská.
Naopak z bozku pod čerešňou sa stal úplný hit, ašpirujúci dokonca na zápis do UNESCO.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
