BRATISLAVA. Slovenské školstvo sa nedokáže samo očistiť od nekvalitných škôl a zlyhávajúcich učiteľov. Chýbajú peniaze, ale systém by ich prílev pravdepodobne nedokázal zmysluplne využiť. Situáciu na školách popri mnohých zlyhaniach štátu ešte zhoršuje nezáujem rodičov o vzdelanie ich detí.
Tak by sa dali zhrnúť problémy, ktoré počas štvrtkovej debaty denníka SME pomenovala trojica odborníkov z oblasti školstva.
Podľa vedca a vysokoškolského učiteľa Petra Celeca zlyhala prirodzená evolúcia. V systéme škôl chýba pestrosť a výber, ktoré nemôžu fungovať bez prehľadného a jasného hodnotenia škôl.
Dáta, ktoré sú momentálne dostupné, nepovažuje za dostatočné na to „aby sa školy medzi sebou bili, aby chceli byť Harvardom medzi základnými a strednými školami“.
Vedomostné testy PISA, v ktorých sa slovenskí žiaci umiestnili pod priemerom OECD, síce nevníma ako ideálne, no mali by byť základom diskusie o zmenách v školstve.
Zvýšenie platov nepomôže
Zásadným dôvodom, prečo školy nevedia prilákať špičkových učiteľov sú nízke platy, tvrdí šéfredaktor časopisu Dobrá škola Vladimír Burjan
„Máme komerčný trh práce a štát tam nakupuje pracovníkov za 560 eur brutto,“ povedal Burjan a opýtal sa, nakoľko sú schopní ľudia, ktorí na takéto ohodnotenie pristúpia. Podľa Celeca plošné zvýšenie platov nepomôže. Ako príklad slúži zdravotníctvo, v ktorom nevidno pozitívne zmeny ani po zvýšení platov personálu.
„Problém je, že sa zvýšilo všetkým, nie najlepším,“ oponoval Celec.
Slovensko podľa údajov OECD platí začínajúcim učiteľom na základných školách najmenej spomedzi európskych členských krajín organizácie. Plat začínajúceho učiteľa je päťnásobne nižší ako v Nemecku.
„Rodičia majú mať informácie a možnosť voľby,“ zdôraznil Matej Sapák z mimovládnej organizácie Leaf. Pestrosť by mali zaistiť aj rôzne typy súkromných školy a štát by im nemal prekážať.
Únik mozgov
„Škola môže byť dobrá rôznymi spôsobmi,“ povedal Burjan, pričom výber školy nepovažuje za vec škály ale hodnotové rozhodnutie. Prísne normovanie školského systému podľa neho znepríjemňuje štúdium žiakom, ktorí sa norme vymykajú.
Nadaní študenti nie sú spokojní s domácou ponukou škôl, odchádzajú na univerzity v zahraničí.
„Každý rok sa na české univerzity hlási 13-tisíc našich najšikovnejších študentov. Tie z nich príjmu osemtisíc najlepších,“ hovorí Burjan.
Väčšina študentov sa podľa neho na Slovensko nevráti. Tí čo sa vrátia však minimálne päť rokov prispievali svojím potenciálom spoločnosti v zahraničí, nie u nás. Stráca tým slovenská spoločnosť, aj ekonomika.
Sapák vidí paralelu s priemyselným mestom Detroit. Obáva sa, že „ak nedokážeme investovať do vzdelávania, ak nedokážeme zmeniť Slovensko na ekonomiku založenú na poznatkoch, službách, inováciách a kreativite, nebudeme mať čím prispieť svetu a čaká nás ekonomický úpadok“.
Problém je však aj na strane politikov. Systémové opatrenia neprichádzajú, keďže zásahy do školstva sú nepopulárne a výsledky sa nedostavia rýchlo. „Školstvo je dôležitá, ale neurgentná vec,“ zhrnul postoj doterajších vlád Sapák.
Zmenu môžu podľa Sapáka ľudia naštartovať tým, že sa budú „pýtať, hlasovať nohami a investovať.“
Silným stimulom zmeny by boli informovaní rodičia, ktorí sa neuspokoja s nekvalitnou školou a sú ochotní dieťa presunúť alebo zaplatiť za kvalitnú vzdelávaciu aktivitu. Rodičia, ktorí vkladajú do vzdelania peniaze, chcú vidieť výsledky, uzavrel Sapák.
Nechcú učiť
Z 29 fakúlt, ktoré pripravujú budúcich učiteľov vychádzajú každoročne tisícky absolventov, no iba desať percent z nich chce naozaj učiť, tvrdí Burjan.
Ostatní štúdium pedagogiky využívajú iba ako relatívne jednoduchú cestu k diplomu. Podľa Burjana školy postoj tolerujú, keďže dostávajú „peniaze za hlavu“.
Naopak, vo Fínsku sú istou zárukou kvality budúcich učiteľov už pri samotných prijímacích skúškach.
Z desiatich uchádzačov vyberú iba jedného.
Beata
Balogová
