SME

Hrady, meandre, legendárne skaly. Na plti v Strečne je čo vidieť

Hrady, meandre, legendárne skaly. Na plti v Strečne je čo vidieť

Niektorí ho poznajú vďaka ťažkým bojom z čias Slovenského národného povstania. Iným ho pripomínajú dva hrady, ktoré sa hrdo vypínajú nad riekou Váh. Mnoho turistov však prichádza do Strečna vyskúšať si inú miestnu atrakciu - plavbu plťou.

[content type="longread-pos" pos="full"]

[/content][content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/4/77/7782944/05_starhrad_res.jpg" author="" longread-pos="full"]Pltníci v Strečne sa plavia úsekom, ktorý je dlhý približne sedem a pol kilometra. Turistom ponúka pohľad na viacero historických či technických zaujímavostí. Napríklad na Starý hrad, pevnosť z polovice trinásteho storočia. FOTO – TOMÁŠ SRNEČEK[/content]

Niektorí ho poznajú vďaka ťažkým bojom z čias Slovenského národného povstania. Iným ho pripomínajú dva hrady, ktoré sa hrdo vypínajú nad riekou Váh. Mnoho turistov však prichádza do Strečna vyskúšať si inú miestnu atrakciu - plavbu plťou.

TEXT: Andrej Kuzmány

STREČNO. „Nemusíte sa báť. Naše plte sú rovnako nepotopiteľné ako bol Titanic,“ ubezpečuje Martin s úsmevom, keď vidí neisté pohľady niektorých návštevníkov.

Postávajú na brehu, prestupujú z nohy na nohu. Premeriavajú si konštrukciu plavidla. Potom upierajú pohľad na opačnú stranu rieky. O obrovskú skalu sa láme agresívny prúd Váhu.

Martin má dvadsaťpäť rokov. Študuje na Katedre vodnej dopravy Žilinskej univerzity. A pokiaľ mu to zdravotný stav dovoľuje, vykonáva prax na remorkéroch na Dunaji. „Musím odplávať sedemsto dní, aby som si mohol urobiť kapitánske skúšky,“ prezrádza.

Dnes je našim kapitánom počas splavu rieky Váh na plti. „Ja ako predník určujem smer a zodpovedám za posádku počas plavby, kolega zadník plavidlo dorovnáva,“ vysvetľuje.

Strečnianske plte tvoria tri navzájom prepojené mohutné pontóny. Majú sendvičovú štruktúru, zloženú z dreva a polystyrénu. Vážia niekoľko stoviek kilogramov. A prevezú dvanásť cestujúcich.

Päť metrov

Vonku je pomerne chladno. Cez husté mračná sa márne snažia predrať slnečné lúče. Závany vetra bičujú koruny stromov, z neba padajú ostré kvapky dažďa. V diaľave ešte stále belejú končiare vrchov.

Martin a Jozef odrážajú plť od brehu. Otáčajú ju smerom proti toku rieky a silno zaberajú. „Keď sa správne dostaneme do prúdu, naberieme väčšiu rýchlosť,“ tvrdí.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/4/77/7782944/02_start_res.jpg" author=""]Aby pltníci nabrali väčšiu rýchlosť, štartujú s plťou proti prúdu. FOTO – PAVOL ĎURČO/TASR[/content]

Pod nami je asi päť metrov vody. Najhlbšie miesto na celej plavbe. A na vysokej skale na osamelej borovici visí drevený kríž. Upozorňuje vodákov na nebezpečné miesto. Spodné víry môžu ľahké kajaky prevrátiť. Plť nie. Je veľmi ťažká.

Blížime sa k prvej prekážke. Legendárna Besná. Aj Ján Botto ju popisoval vo svojej básni. „Besná na nás čaká; hľa! jak hltá celý Váh do svojho pažeráka. Nebojte sa! Neraz som ja prešiel sťato zdravý s bohpomocou; - ale teraz, chlapci, klobúk z hlavy! I všetko sa krížom žehná i modlí skrúšene: prejde Slovák i cez peklo, prejde v božom mene!“

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/4/77/7782944/04_besna_res.jpg" author=""]Prúd rieky tlačí plť v perejách na legendárnu skalu Besná. FOTO – TOMÁŠ SRNEČEK[/content]

Silný prúd tlačí plť priamo ku skale. V perejách sa ovláda zložitejšie. Pltníci mohutne zaberajú. Odvaľ, kričali na seba v minulosti, aby veslovali smerom od stredu rieky.

Prechádzame. „Kedysi bola Besná oveľa väčšia. Zasahovala až do polovice Váhu,“ vysvetľuje Martin. Nejedna plť ročne na nej v minulých dobách stroskotala.

Diablove vidly

Od Besnej nás rieka vynáša do prvého meandra. Krivé. Ostrá pravotočivá zákruta. Najrýchlejší úsek plavby. Na ľavom brehu vidieť železničné tunely. Najstaršie na území Slovenska. Prvý postavili ešte v časoch Rakúsko-Uhorska. V roku 1873. Druhý pred začiatkom Druhej svetovej vojny, keď bola prvá koľaj preťažená rozvíjajúcou sa železničnou dopravou.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/4/77/7782944/05_tunely_res.jpg" author=""]V meandri Krivé prechádzajú pltníci okolo dvoch železničných tunelov. Tunel vpravo je najstarší na území Slovenska. FOTO – PAVOL ĎURČO/TASR[/content]

Počujeme trúbenie. A znovu. Prichádza vlak. Nám na vode však nebezpečenstvo nehrozí. Zatiaľ. O niekoľko desiatok metrov na nás číha ďalšia povestná skala. Margita.

V pokojnom úseku Váhu sa hladina náhle čerí. A nad ňu vystupujú ostré kamenné výbežky. Pozostatky pôvodnej skaly. Tvorilo ju šesť skalných stĺpov. Tiahli sa cez celú šírku rieky. „Nazývali ich aj Diablove vidly,“ prezrádza Martin.

Pltníci sa mohli

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Šéfa ÚPN považuje koalícia za diktátora, chce ho odvolať

Šéf Ústavu pamäti národa viedol spor s českým ministrom financií Andrejom Babišom a zamestnancami, ktorí mali blízko k extrémizmu.

Šéf ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu Plus

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

Sucho

Ako prežiť nápor terorizmu a fanatizmu

Kým panuje zmätok, je možné za teroristu označiť kohokoľvek.

Ilustračná fotografia.

Žili v slávnej vile, no nikdy sa do nej nevrátili Foto

Filmár David Cysař pátra po histórii svojich blízkych.

David Cysař je pravnukom Josefa Winternitza, ktorý dal v Prahe postaviť vilu prezývanú aj Béžová princezná.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop