SPIŠSKÝ HRHOV, BRATISLAVA. Mediálne známy starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký sa už sedemnásť rokov snaží o začlenenie Rómov v obci. Rieši prácu, bývanie i vzdelávanie obyvateľov obce a darí sa mu.
„Pre Rómov sa nesnažíme robiť nič špeciálne,“ tvrdí Ledecký. Vyjadril sa tak k otázke, prečo s tamojšími Rómami nemajú takmer žiadne problémy. Obec už kvôli tomu stihol navštíviť aj samotný prezident Andrej Kiska.
Anton Kačur pracuje v obci už skoro 15 rokov ako robotník. Tvrdí, že s prácou je spokojný, ale zarobiť by chcel viac.
„Nemám to ďaleko do práce, ale plat by mohol byť lepší. Niekedy je ťažké vyžiť z platu, ktorý obec ponúka. Radšej by som šiel do zahraničia, tam sa to lepšie oplatí,“ uviedol pre denník Sme.
Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký. Foto tasr
Začínali s vlastnou murárskou výbavou
Do práce kedysi chodili s vlastným náradím, keďže obec žiadne nemala.
„Ráno sme vstali a zobrali si naše lopaty a murársku výstroj,“ uviedol Kačur. Na začiatku ich bolo päť, no teraz už pracuje v obecnej firme väčšina Rómov zo Spišského Hrhova.
Má 44 rokov a tri deti. Dve staršie už majú vlastné rodiny a žijú mimo obce. Tretí syn žije u rodičov a pracuje v obecnej firme za minimálnu mzdu.
„Za 15 rokov som skoro na tom istom. Len som si dal do poriadku dom, ale našetrené nič nemám. Z platu sa to vôbec nedá, keď živím celú rodinu,“ povedal Kačur.
Ich finančná situácia nie je práve najpriaznivejšia, ale na svoju prácu je pyšný.
„Som hrdý na to, že som obec skrášlil, že po mne niečo vidno, to bola aj moja práca.“
Anton Kačur s manželkou. Foto Kristián Hamburgbadžo
Obec mu požičala, teraz spláca
V obci pred dvomi rokmi spustili pilotný projekt výstavby nízkoenergetických domov pre sociálne slabšie rodiny. Ide o drevodomy.
Pokusným králikom sa rozhodol stať v tomto prípade František Pišta, taktiež robotník pracujúci v obci. Obec ponúkla len materiál hrubej stavby, inak všetko ostatné si rodina svojpomocne hradila a postavila sama.
„Staval som to sám, pomáhala mi len najbližšia rodina,“ povedal František Pišta, budúci majiteľ domu.
Obec nemá z projektu priamy zisk, len sa jej bezúročne vráti investícia. Podľa starostu je aj toto spôsob, ako pomôcť k rozvoju obce a jej obyvateľov.
František s manželkou a dvomi deťmi bývali predtým v jednej izbe u svokrovcov. Teraz majú dve priestranné izby, obývačku spojenú s kuchyňou a plne funkčnú kúpeľňu so sprchou.
Drevodom s rozlohou 60 m2 vyšiel rodinu na 17 600 eur. Pištovci tak splácajú obci 25 eur mesačne za materiál, ktorý sa použil pri výstavbe. Do splatenia pôžičky patrí dom obci. Momentálne sa tu pracuje na výstavbe ďalších štyroch drevodomov, v ktorých budú bývať rómski obyvatelia obce.
František Pišta je zamestnancom obce už viac ako dva roky. Popri práci hrá v miestnej rómskej kapele na saxofón, kde si z času na čas môže niečo privyrobiť.
„Pracuje aj manželka, takže náš príjem je o to vyšší. Naša situácia sa veľmi zlepšila. Som rád, že moje deti môžu vyrastať v lepšom prostredí,“ povedal František.
Muzikant tvrdí, že sa mu v práci páči a nemá s nikým problémy. Do zahraničia sa nechystá.
„Deti sú v dobrej škole a ja tu mám povinnosti, ktoré musím plniť. Keď deti dokončia školu, tak chcem, aby šli k rodine do Nemecka. Tam sa budú mať lepšie,“ povedal pre denník Sme František Pišta.
František Pišta s rodinou pred svojím drevodomom. Foto Róbert Hamburgbadžo
Na začiatku nemali ani lopaty, teraz majú technológie
Obci sa darí, za posledné roky sa toho veľa zmenilo. Vybudovali nové vodojemy, vodovod, kanalizáciu. Spišský Hrhov plynofikovali, postavili tu nové bytovky, chodníky, cesty. Prezident Andrej Kiska sa o tom musel ísť presvedčiť aj na vlastné oči, kedy v rámci Medzinárodného dňa Rómov 8. apríla navštívil túto dedinu.
„Firma funguje na obecných, tak ako aj na cudzích zákazkách. Peniaze si musí vyrobiť sama na seba a z toho, čo si vyrobí sa platia mzdy. Zo zisku sa nakúpi nová technológia,“ ozrejmil starosta obce Ledecký.
Okrem iného majú k dispozícii vlastnú požičovňu lešenia, stavebných strojov a náradia, technológiu na asfaltovanie ciest, kladenie káblov a potrubí, či na drevársku výrobu. Celkom slušný posun vpred oproti tomu, že na začiatku si robotníci museli nosiť vlastné náradie do práce.
Najviac práce urobia samotní Rómovia z obce - budujú, rekonštruujú, skrášľujú, upratujú. Tí sú zamestnaní v obecnej firme, ktorá funguje už skoro 14 rokov.
Hrhov zažíva tretiu prisťahovaleckú vlnu
Spišský Hrhov zaznamenal vo svojej histórii tri prisťahovalecké vlny. Prvá bola ešte po roku 1850 za grófa Csákyho, druhá pri rozvoji poľnohospodárstva po druhej svetovej vojne. Tretia začala prednedávnom.
„Pripravili sme infraštruktúru pre zhruba 500 pozemkov. Znamená to, že ľudia tu chcú bývať a vychovávať svoje deti,“ uviedol vyštudovaný sociológ a terajší starosta Vladimír Ledecký.
„Mladí ľudia, ktorí sú aktívni, prichádzajú, a to znamená, že sa obec rozrastá.“
Funguje tu aj skvelá základná škola s materskou školou, ktoré zrenovovali a rozšírili z kapacitných dôvodov. V základnej škole postavil riaditeľ školy Peter Strážik s podporou obce chlebovú pec, v ktorej sa žiaci učia piecť chlieb.
Spišský Hrhov sa nachádza sedem kilometrov na východ od Levoče na priamom ťahu do Prešova. V obci sa dodnes zachovali niektoré remeslá, hlavne v súvislosti so spracovaním dreva.
Samospráva vytvára vhodné podmienky pre malé podnikanie, a takto fungujú stolárske firmy, dielňa na výrobu brikiet, klampiarska a pokrývačská firma.
Zaujímavosťou je, že drevená lyžica a sekera z Hrhova sa pre svoje rozmery dostali do Guinessovej knihy rekordov.
Domáci rezbári vyrobili obrovskú valašku dlhú cez 11 metrov. Spišský Hrhov je plný ľudových drevených sôch a plastík. Foto tasr
Autor: Róbert Hamburgbadžo
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
