BRATISLAVA. Schránkové firmy majú významný vplyv na chod Slovenska. Zhodli sa na tom v utotrok na brífingu pred budovou Úradu vlády SR predseda mimoparlamentnej strany Sieť Radoslav Procházka spolu s prvým podpredsedom strany Andrejom Hrnčiarom.
Neslúži ľuďom
"Stojíme pred úradom schránkovej vlády, ktorú v súčasnoti nevedie premiér, ale poštár, ktorého hlavnou starosťou je doručiť do tých správnych schránok to, čo treba. Problém, keď schránkovú vládu vedie poštár spočíva v tom, že neslúži ľuďom, ale majiteľom karibských, cyperských, kostarických a novozélandských schránok," podčiarkol Procházka.
Na utorok začínajúcej schôdzi parlamentu sú podľa Procházku predložené vládne návrhy zákonov, ktoré za majú zaoberať problémom vplyvu tzv. schránkových firiem.
"Je tam vládny návrh, ktorý malú časť tohto problému rieši a veľkú časť tohto problému (schránkových firiem) úplne ignoruje. Rieši toky peňazí, ktoré idú cez zákon o verejnom obstarávaní. Úplne ignoruje a nijako nerieši účasť schránkových firiem na nakladaní so štátnym majetkom, so štátnymi aktívami, či systém dotácií, štátnej pomoci, samosprávu, reštrukturalizácie, nakladanie s pohľadávkami štátu a podobne, kde objem peňazí vie byť podstatne vyšší ako pri zákone o verejnom obstarávaní," zdôraznil.
Majú zelenú
Veľmi dobrým príkladom je podľa Procházku zdravotníctvo, kde záchranky a zdravotné poisťovne "operujú v priestore, kde schránkové firmy majú zelenú".
"Vládny návrh zákona im to však ponecháva. Náš návrh zákona, ktorý v mene Siete predložili poslanci (Martin) Fedor a (Miroslav) Beblavý, rieši celý problém. Vylučuje schránkové firmy z akéhokoľvek nakladania s verejnými peniazmi. Podstata nášho úsilia spočíva teda v tom, že ak nejaká firma chce dostať zákazku od štátu alebo akýmkoľvek spôsobom byť účastníkom vzťahu k verejným peniazom, musí byť známa jej vlastnícka štruktúra až po úroveň fyzických osôb," podčiarkol predseda Siete.
"Žijeme v slovenskej schránkovej republike. Každá doba má však svoje mafiánske metódy, mafiánske praktiky. V 90. rokoch to bolo vyberanie výpalného, ktoré museli platiť majitelia barov a reštaurácií. V 21. storočí je to odliv verejných financií prostredníctvom schránkových firiem do daňových rajov, kde sú konečnými užívateľmi určite osoby so slovenským štátnym občianstvom," dodal Hrnčiar.
