BRATISLAVA. Najtransparentnejšou slovenskou verejnou firmou sa v tomto roku stala spoločnosť Lesy Slovenskej republiky.
Naopak, najmenej otvorená je firma Vodárne a kanalizácie mesta Komárno.
Podľa rebríčka organizácie Transparency International Slovensko sú však aj napriek tomu verejné spoločnosti stále netransparentné a ťažko kontrolovateľné.
Povedal to na tlačovej konferencii v Bratislave Gabriel Šípoš z Transparency International Slovensko. Medzi transparentné patria tiež Železnice SR ako aj Dopravný podnik Bratislava.
Všetky tieto údaje sú výsledkom rebríčka transparentnosti štátnych, mestských a župných firiem. „O ďalšie dva alebo tri roky chceme takýto rebríček spraviť opäť. Chceme firmy motivovať, aby sa zlepšili, pretože ich výsledky sú podpriemerné,“ poznamenal.
Zahraničné firmy sú dvakrát otvorenejšie
Transparency v rebríčku hodnotila 81 firiem. Dôvodov na jeho zostavenie bolo viac. Verejné firmy ročne hospodária s veľkou sumou peňazí. „Ide zhruba o desať miliárd eur, čo je približne polovica štátneho rozpočtu,“ priblížil Šípoš.
Ďalším dôvodom je schopnosť ľudí kontrolovať, čo sa vo verejných spoločnostiach deje. Kontrola v porovnaní s tým, čo vieme napríklad o politikoch alebo mestách, je v tomto prípade podľa jeho slov výrazne nižšia. „Štátne firmy sú však transparentnejšie ako mestské a župné,“ vysvetlil programový koordinátor Michal Piško. Ako dodal, v porovnaní so slovenskými firmami sú zahraničné dvakrát otvorenejšie.
Štátne, mestské a župné firmy organizácia hodnotila v šiestich oblastiach. Išlo o hospodárske ukazovatele, komunikáciu a zverejňovanie, obstarávanie a majetok, personalistiku, etiku, charitu a dotácie. Najlepšie firmy obstáli v kategórii obstarávanie a majetok, najväčšie nedostatky majú v etike, v charite a dotáciách. V oblasti hospodárskych ukazovateľov vidí TIS viacero problémov.
„Dve tretiny spoločností nezverejňujú na stránke žiadne výkonnostné plány na daný rok a ich efektívnosť tak môže verejnosť kontrolovať len veľmi ťažko,“ povedala novinárom Jana Kubíková z TIS.
Slovenské verejné firmy zostávajú netransparentné
Mystery shopping
V kategórii komunikácia a zverejňovanie využila organizácia tzv. mystery shopping: v mene študentky posielali žiadosti o informácie o služobných cestách generálnych riaditeľov či účtoch služobných telefónov. „Štvrtina firiem na žiadosť vôbec neodpovedala,“ uviedla Kubíková s tým, že zverejňovanie zmlúv je takisto chabé.
Podľa Michala Piška majú spoločnosti stále problém i so zverejňovaním informácií o svojom manažmente, tretina z nich nemá na stránke ani len mená manažérov.
„Robia tajnosti so zverejňovaním platov či odmien, chýbajú aj životopisy manažmentu,“ poznamenal.
Problém TIS vidí aj v prípade etiky. Etický kódex má síce na stránke viacero firiem, no stále je to len jedna z ôsmich spoločností, pripomenul. „Ochrana ohlasovateľov korupcie či antikorupčný program sú u nás stále raritou, má ho len päť percent verejných firiem v našom rebríčku,“ pokračoval.
Pozitívne zhodnotil Železničnú spoločnosť Slovensko, ktorá má takýto program v rámci svojho etického kódexu. Najhoršie firmy obstáli v prípade charity či dotácií, 80 percent z nich nemá žiadne pravidlá o tom, ako tretí sektor podporujú.
Transparency International Slovensko firmám odporúča, aby zverejňovali informácie o svojom hospodárení, manažmentoch, pravidlách či daroch. Takisto by mali mať pravidlá v prípade všetkých citlivých oblastí, ako je napríklad predaj majetku či prijímanie zamestnancov.
„Chystáme pre spoločnosti viaceré workshopy a stretnutia, na ktorých im vysvetlíme, ako sa dajú tieto nedostatky ľahko zlepšiť,“ dodal Gabriel Šípoš.
TIS informácie o firmách získavala z webových stránok spoločností, prostredníctvom infožiadostí či z portálov Úradu pre verejné obstarávanie a tender.sme.sk. Rebríček podľa Šípoša nemeria korupciu, ale len otvorenosť zverejňovania a pravidlá. „V žiadnom prípade nemožno vysoko otvorenú firmu označiť za nekorupčnú a naopak,“ povedal na záver.
