Bratislava 9. januára (TASR) - Návrh ústavného zákona o zrušení tzv. Mečiarových amnestií z dielne KDH s najväčšou pravdepodobnosťou nezíska podporu 36 poslancov z opozičných klubov KSS a Smeru.
Aj keď Mečiarove amnestie, ktoré znemožňujú trestné stíhanie bývalých príslušníkov SIS v kauze zavlečenia syna exprezidenta Kováča do cudziny, predstavujú podľa predstaviteľov Smeru "morálny suterén" v slovenskej legislatíve, poslanec NR SR za túto stranu Robert Kaliňák považuje návrh na ich zrušenie za odborne neprijateľný.
Upozorňuje pritom, že aj po prípadnom prijatí normy opakovane navrhovanej kresťanskými demokratmi bude problém s jej retroaktivitou a v konečnom dôsledku nesplní svoj účel. "Keby sa aj podarilo vypracovať kvalitný zákon, nevzťahoval by sa na tých, ktorí by mali byť potrestaní, keďže už raz boli stíhaní," povedal Kaliňák v rozhovore pre TASR.
Podľa jeho mienky majú jeho kolegovia z 25-členného poslaneckého klubu na tento problém jednotný názor, definitívne stanovisko k otázke však prijme klub až na dnešnom popoludňajšom zasadnutí. Spomínanú kauzu koalícia otvára "len preto, aby zakryla zlú hospodársku situáciu Slovenska", uzavrel Kaliňák.
Ani 11 poslancov za KSS nebude pravdepodobne hlasovať za zrušenie tzv. Mečiarových amnestií ústavným zákonom. "Bol by to nebezpečný precedens, ako by sa dali likvidovať platné zákony," nazdáva sa ústredný tajomník KSS a poslanec NR SR za KSS Ladislav Jača. Dodal však, že aj definitívne stanovisko poslaneckého klubu slovenských komunistov bude známe až po jeho večernom rokovaní.
Na prijatie ústavného zákona je potrebných 90 hlasov poslancov zákonodarného zboru. Šéf KDH Pavol Hrušovský avizoval, že bude na budúci týždeň hľadať podporu pre túto právnu normu vo všetkých poslaneckých kluboch, keďže koalícia disponuje iba 78 hlasmi. Podľa slov lídra SMK Bélu Bugára sú všetci štyria členovia vládnej koalície pripravení podporiť ústavný zákon a nerobí im problém hlasovať zaň ani vtedy, ak v ňom bude zahrnuté aj zrušenie amnestií, ktoré udelil exprezident Michal Kováč. Poslanecká snemovňa sa v uplynulom funkčnom období zaoberala spomínaným návrhom trikrát, naposledy 10. júla 2002. Jeho prijatie narážalo na odpor poslancov z SDĽ.
