[content type="img" render-type="longread-title" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/56/5623253/5623253.jpeg?rev=2"][/content]
Rusku (Sovietskemu zväzu) možno len ťažko uprieť jeho úlohu v 2. svetovej vojne a najmä pri oslobodzovaní územia dnešného Slovenska. To, že neskôr jedna totalita nahradila druhú, bolo výsledkom viacerých udalostí. O konci druhej svetovej vojny na Slovensku hovorí historik IVAN KAMENEC.
TEXT: Radka Minarechová, FOTO: archív SME/Tomáš Benedikovič
Ako by ste zhodnotili zásluhy Ruska pri oslobodzovaní územia Slovenska?
Sovietsky zväz sa skutočne najväčšou mierou podieľal na oslobodení Československa. To bolo dohodnuté prinajmenšom na dvoch konferenciách vedúcich činiteľov antihitlerovskej koalície: v Teheráne v novembri 1943 a potom na Jalte v januári 1945. Navyše, nemožno zabudnúť na obete, ktoré vojaci Sovietskeho zväzu priniesli. Neboli vedomými nositeľmi nejakých imperiálnych cieľov, oni takisto bojovali za oslobodenie vlastnej krajiny, ako aj za oslobodenie Československa.
S ohľadom na historický vývoj, ktorý nasledoval po vojne, nedalo by sa povedať, že šlo o akési nahradenie jednej totality druhou?
[content type="longread-pos" pos="left"][content type="citation"]Československo malo zlé skúsenosti so západnými mocnosťami. V Mníchove nás hodili cez palubu. [/content][/content]
Sovietsky zväz vtedy nemohol otvorene deklarovať, že urobí z krajín, ktoré oslobodzuje, satelity. Stalinova politika však k tomu jednoznačne smerovala. U nás sa to prejavilo najmä po roku 1948. Áno, jedna totalita nahradila druhú. Totalitný režim, tzv. hnedá ľudácka totalita, u nás trvala sedem rokov, komunistická 41 rokov. Aj toto hrá svoju úlohu pri reflektovaní obidvoch týchto totalít.
Nemôžeme ich porovnať z hľadiska kvantity, teda aké obete na životoch priniesli. Každá vražda je vraždou, či sa to týka jedného, desiatich, alebo milióna ľudí. Tu je veľmi dôležitý chronologický moment, že jedna totalita trvala omnoho dlhšie ako druhá. A s obidvoma týmito totalitami sa musí spoločnosť vyrovnávať, aj keď to nie je jednorazový a ľahký proces. Je to vec postupného poznávania, kritickej sebareflexie vlastných dejín. Minulosť sa dá vysvetľovať, ale nedá sa odčiniť. Ide len o to, ako ju v súčasnosti chápeme a vysvetľujeme.
Historické pramene uvádzajú, že vojaci Sovietskeho zväzu pri oslobodzovaní páchali podobné zverstvá ako nacisti. Ako sa to odrazilo v následnom prístupe slovenského obyvateľstva k nim?
V každej vojne sa páchajú zverstvá. Násilnosti Červenej armády boli svojím spôsobom ovplyvnené pohnútkami k pomste za to, čoho sa dopustili nemecké vojská (a, žiaľ, aj niektoré slovenské jednotky) na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Je tu ešte jedna vec: vo vojne, ktorá prechádzala slovenským územím takmer deväť mesiacov, sa pociťovali jej sprievodné násilnosti páchané na civilnom obyvateľstve (rabovanie, znásilňovanie) omnoho dlhšie a citlivejšie než v krajinách, kde východný front prešiel relatívne rýchlo.
