Na stretnutí v Prezidentskom paláci sa z 22 pozvaných veteránov osobne zúčastnili 14. Väčšina z nich má viac ako 90 rokov.
BRATISLAVA. Do vojenskej hodnosti brigádny generál a brigádny generál in memoriam vymenoval rezident Andrej Kiska troch príslušníkov československých zahraničných armád a domáceho odboja. Urobil tak pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom.
Do vysokej vojenskej hodnosti vymenoval Jána Kubíka, ktorý sa ako príslušník paradesantnej brigády zúčastnil na bojoch o Duklu. In memoriam boli povýšení Ľudevít Sozanský a Jozef Gabčík.
Gabčík ako veliteľ skupiny Antropoid vykonal spolu s Janom Kubišom 27. mája 1942 atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Sozanský bol veliteľom viacerých bojových čiat a zapojil sa do československého zahraničného odboja vo Francúzsku, Veľkej Británii a v Sovietskom zväze.
Nešťastná je doba, ktorá potrebuje hrdinov
Kubík prevzal generálske výložky z rúk prezidenta osobne. Za nebohého Sozanského prevzal rozkaz a dekrét jeho vnuk, za Gabčíka praneter. Hlava štátu u všetkých troch ocenila ich statočnosť, zásluhy a profesionalitu.
"Nešťastná je doba, ktorá potrebuje hrdinov. A takou dobou bola dočasná vláda hitlerovského nacizmu. Šťastnou je krajina, ktorá v pravej chvíli odpovedá hrdinskými skutkami jedinečných mužov a žien," uviedol Kiska.
Prezident pripomenul, že Gabčík sa svojím činom nezmazateľne zapísal do svetových vojenských dejín. Skupina pod jeho vedením uskutočnením atentátu prispela k medzinárodnému uznaniu myšlienky právnej kontinuity Československej republiky v jej predmníchovských hraniciach, zdôraznil Kiska.
"Toto, čo sa mi prihodilo na sklonku života, takáto oslava nebola ani moja svadba. Ja som bol prekvapený na smrť. Toto sa nestáva často a každému," netajil dojatie povýšený 94-ročný Kubík.
Okrem bojov o Duklu sa vyznamenal aj počas Slovenského národného povstania. V obranných bojoch o Banskú Bystricu rozhodným konaním zabezpečil odsun proviantných zásob do priestoru Staré hory Donovaly.
Sozanský pôsobil ako prvý pobočník veliteľa pešieho pluku v československom vojsku vo Francúzsku, osobný referent na veliteľstve československej samostatnej brigády vo Veľkej Británii, príslušník československej misie v Kanade či príslušník Ministerstva národnej obrany Československej republiky v Londýne. Neskôr bol odoslaný k 1. československému armádnemu zboru v Sovietskom zväze.
Zdravotníčka v operácii Overlord Ailsa Domanová a prezident Andrej Kiska. FOTO - SITA
Veteráni v paláci
Prezident Kiska prijal vo štvrtok aj dve desiatky vojnových veteránov. Vyjadril im úctu a vďaku za to, že svojím konaním dali súčasníkom šancu na budúcnosť.
Do Prezidentského paláca pozvala hlava štátu účastníkov domáceho odboja, partizánskeho hnutia, príslušníkov Vysokoškolského strážneho oddielu, 1. československej armády na Slovensku, československej vojenskej jednotky v Sovietskom zväze, poľského letectva i britského kráľovského letectva, ľudí väznených v koncentračných a pracovných táboroch.
Z 22 pozvaných veteránov sa 14 na stretnutí osobne zúčastnili. Väčšina z nich má dnes viac ako 90 rokov. Štyroch, ktorým zdravotný stav nedovolil prísť, zastúpili rodinní príslušníci. Udalosti sa nedožil Ľudovít Šramko, ktorý zomrel 27. apríla. Na stretnutí ho zastúpil syn.
Represie zo strany komunistov
V prejave Kiska ocenil, že pozvaní sa v zlomových chvíľach pre krajinu vzdali osobného bezpečia a zázemia, odmietli opatrnosť, zatlačili pochybnosti a vydali sa do boja proti zlu. Pripomenul, že viacero muselo po vojne čeliť represiám zo strany komunistického režimu.
"Je trpkou súčasťou našich dejín, že krátko po porážke nacizmu a oslobodení našej krajiny práve mnohým z vás, ktorí ste tu s nami, komunistický režim slobodu zobral. O to dôležitejšie je chrániť svedectvo o tom, čo ste pre nás vtedy urobili. Vaše spomienky musia byť trvalou súčasťou premýšľania o našej budúcnosti a dôsledkoch našich rozhodnutí, o našej povinnosti brániť slobodu, ľudskú dôstojnosť a mier," uviedol.
Viac ako 16 rokov strávil v komunistických väzniciach aj Jaroslav Fabok, ktorý bojoval v SNP ako člen partizánskej skupiny Jozefa Trojana. Po vojne emigroval a spolupracoval s exilovou spravodajskou skupinou Františka Bogotaja, za čo bol odsúdený na smrť.
"Boli sme mladí a hlúpi v domnienke, že keď nás je 100 a ich 100.000, že môžeme preraziť. To bola hlúposť, ale šli sme do toho a hodnotí sa, že sme vôbec šli do toho, lebo druhí len spali a schovávali sa," uviedol Fabok pre TASR na margo svojej účasti na SNP.
Pôvodom Britka Ailsa Domanová, ktorá pôsobila počas druhej svetovej vojny ako zdravotná sestra Červeného kríža, uviedla, že pozornosť prezidenta vníma aj ako ocenenie jej manžela plukovníka Alexandra Donana, ktorý sa z Anglicka dostal do paradesantnej brigády v Sovietskom zväze a neskôr sa s ňou zapojil do bojov na Slovensku.
"´Odmenou´ za všetko bolo, že sme boli perzekvovaní, vyhodení z bytu, manžel bol poslaný do bane, mňa desať rokov držali v exile, nepustili ma domov, deti trpeli, neskôr som musela pracovať ako robotníčka," spomenula príkoria Domanová, ktorú okrem iných za jej činy vyznamenala aj britská kráľovná.
