BRATISLAVA. Do bojov pri oslobodzovaní Československa, ktoré prebiehali od septembra 1944 do začiatku mája 1945, sa aktívne zapojili aj príslušníci 1. československého armádneho zboru, sformovaného na území Sovietskeho zväzu.
Ich bojová činnosť spojená s oslobodzovaním Československa sa začala 9. septembra 1944, t. j. v deň nasadenia zboru do bojov v Karpatsko-duklianskej operácii a trvala osem mesiacov.
Bojovali až do kapitulácie Nemecka
"V tomto období sa príslušníci zboru zúčastnili na realizácii Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá bola súčasťou Východokarpatskej operácie Červenej armády, Východoslovenskej operácie, Západokarpatskej, Ostravskej a Pražskej operácie," priblížil Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu.
Ako dodal, posledné bojové úlohy príslušníci zboru plnili už po oficiálnej kapitulácii nemeckých vojsk, keď 10. mája 1945 likvidovali zvyšky nepriateľských jednotiek v priestore obcí Konice, Boskovice, Svitávka a Letovice.
"Symbolickým zakončením ich bojovej cesty sa stal slávnostný pochod jednotiek 1. čs. armádneho zboru ulicami Prahy dňa 17. mája 1945," dodal.
Mali za sebou aj boje pri ukrajinskom Sokolove
Podľa historika predstavoval 1. čs. armádny zbor najpočetnejšiu zložku československého vojska, ktoré sa sformovalo v zahraničí počas druhej svetovej vojny.
"Mnohí jeho príslušníci už pred začatím bojov na prístupoch z poľského územia k hranici Slovenska v priestore Duklianskeho priesmyku mali za sebou boje, ktorými prešli pri ukrajinskom Sokolove v marci 1943 v radoch 1. čs. samostatného práporu v ZSSR či v jednotkách 1. čs. samostatnej brigády od novembra 1943 do marca 1944 na západnej Ukrajine," vysvetlil Bystrický.
Pred nasadením do bojov v Karpatsko-duklianskej operácii bolo v súčastiach zboru spolu 16 451 osôb. Z toho bolo 7852 Čechov, 3326 Slovákov, 4030 Ukrajincov a Rusínov, 1243 osôb sa hlásilo k inej národnosti.
