Desiatky miliónov mŕtvych a zničená Európa. K tomu ďalšie milióny obetí totalitných režimov v Nemecku a ZSSR. Historik ĽUBOMÍR MORBACHER je presvedčený, že proti opakovaniu hrôz druhej svetovej vojny nie sme imúnni.
Do akej miery bola pre rozpútanie vojny rozhodujúca existencia dvoch totalitných režimov, ktoré utláčali a vraždili vlastné obyvateľstvo?
„Obdobie po prvej svetovej vojne bolo poznačené veľkými hospodárskymi problémami, vnútropolitickými konfliktmi. A napríklad v Nemecku aj sklamaním z výsledkov vojny. Väčšina európskych krajín smerovala k diktátorským režimom. Ľuďom sa zdalo, že vyriešia ich problémy tým, že nájdu vinníka. Zároveň mali čeliť aj strašiakovi v podobe expanzie komunizmu hroziacej zo ZSSR.“
Ako je možné, že v relatívne civilizovanom a kultúrnom svete vôbec vznikli také nemilosrdné totalitné systémy?
„V dramatizácii románu Jonathana Littella, ktorú priniesla Činohra SND v Láskavých bohyniach, zaznel výrok postavy esesáka: 'Vy ste nás volili, aby sme my vraždili, lebo vy ste nemali čo žrať.' Táto veta drsne vystihuje dianie najmä v medzivojnovom Nemecku. Odhaľuje potreby a vášne ľudí a aj riešenie, ku ktorému ich priviedli ideológovia a vodca.“
Nemecko pripravil totalitný režim na agresiu. Sovietsky zväz a jeho obranu však v prvých chvíľach komunistický systém skôr paralyzoval. Prečo?
„Potom, ako dal Stalin pred Francúzskom či Veľkou Britániou prednosť hitlerovskému Nemecku, s ktorým podpísal 23. augusta 1939 pakt o neútočení teda tzv. pakt Molotov-Ribbentrop a jeho tajný dodatok, ktorým si ZSSR a Nemecko rozdelili územie Poľska si Stalin nevedel predstaviť, že by Nemecko mohlo napadnúť Sovietsky zväz. V prvej fáze Nemecko zaznamenalo rad víťazstiev a preniklo hlboko na sovietske územie. Podpísala sa na tom určite aj čistka vnútri Červenej armády na prahu vojny. Spomeniem aspoň známy proces proti jej veleniu na čele s maršalom Tuchačevským v roku 1937. Milióny ľudí boli v gulagoch a tam aj zomierali. Ruské obyvateľstvo bolo decimované, zlikvidovaná bola veľká časť inteligencie, vedcov, konštruktérov, technikov, vojakov či vojenských veliteľov, teda ľudí, ktorí mohli byť prínosom pre obranu krajiny. Treba si tiež uvedomiť, že v Sovietskom zväze žili aj iné národnosti a národy než ruský, ktoré zažili masové presídľovanie či vyvražďovanie. Mnohí ľudia po tejto tragickej skúsenosti očakávali, že nemecký agresor bude znesiteľnejšou formou totality než tá sovietska, preto kolaborovali s nacistami.“
