Gerhard Schröder.
FOTO – TASR/AP
Európou sa neprehnala očakávaná pravicová smršť a nezmietla so sebou všetky sociálnodemokratické vlády v únii. V Nemecku vstal z mŕtvych sociálnodemokratický kancelár Schröder a vyhral azda najdramatickejšie voľby v nemeckej histórii. Predviedol, že za moc je ochotný zaplatiť akúkoľvek cenu, hoci aj obetovať spojenectvo s Amerikou.
Maďari prekvapili svet agresívnou predvolebnou kampaňou. Orbán naštrbil dobré susedské vzťahy. Nepomohlo mu to a vyhrali Medgyessyho socialisti. V Česku druhýkrát v rade porazili sociálni demokrati rozvadenú pravicu. Špidla zostavil len slabú vládu, ktorá má prevahu jedného poslanca.
Vo Francúzsku sme zažili politické zemetrasenie po tom, čo do druhého kola prezidentských volieb spolu so Chiracom nepostúpil socialistický premiér Jospin, ale nacionalista Le Pen. Napriek mohutnej mobilizácii získal Le Pen v druhom kole viac než v prvom a politológovia sa dodnes hádajú, či to označiť za prehru, alebo víťazstvo.
Šokujúci bol predvolebný vývoj v Holandsku, kde deväť dní pred voľbami zavraždili pravicovo-populistického politika Pima Fortuyna. Vlna súcitu a sympatií napokon vyniesla jeho stranu do vlády. Podobne ako v Rakúsku sa však ukázalo, že krajnej pravici vládna zodpovednosť nesvedčí. Haider vo voľbách stratili takmer 17 percent voličov.
STALO SA
7. a 21. apríl: Maďarsko
5. máj: Francúzsko, prezidentské, 16. 6. parlamentné
15. máj: Holandsko
14. – 15. jún: Česká republika
15. september: Švédsko
22. september: Nemecko
24. november: Rakúsko
