Pohľad na účastníkov spomienky na Gustáva Husáka pripomínal obdobie spred roku 1989. Na hlavách mali tradičné ušianky, niektorí baranice podobné tej, v ktorej vystúpil 25. februára 1948 Klement Gottwald. Zaspievali si aj Intenacionálu. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Na romanticky zasneženom cintoríne v bratislavskej Dúbravke si včera slovenskí komunisti pripomenuli 90. výročie narodenia Gustáva Husáka. Okrem vedenia strany prišiel akciu podporiť aj Vojtěch Filip z KSČM a niekoľko desiatok ľudí. Všetci boli výlučne v dôchodkovom veku. Všetci sa medzi sebou oslovovali krstnými menami a titulom súdruh či súdružka.
Slávnosť pri Husákovom hrobe trvala iba päť minút. Spočívala iba v položení venca, krátkeho Filipovho príhovoru a spevu Internacionály. „Považujem za česť, že som si tu mohol pripomenúť skutočného federálneho politika,“ povedal Filip.
Po tomto kratučkom začiatku sa komunisti premiestnili do dúbravského kultúrneho domu. Siahodlhým prejavom otvoril diskusiu predseda KSS Jozef Ševc. Jeho reč ako keby bola vystrihnutá z bývalých zjazdov KSČ. Trvala viac ako pol hodiny. Neustále opakoval rovnaké myšlienky inými slovami. Husáka prirovnal k Ľudovítovi Štúrovi. „Dnešní kritici socializmu a Husáka mu nesiahajú ani po členky,“ vyhlásil Ševc. Husáka označil za veľkého vlastenca. Pripomenul jeho žiadosť, aby „bol pochovaný v rodnej zemi“. KSS sa Ševcovými ústami prihlásila k Husákovmu odkazu. Ševc hovoril aj o súčasnosti. „Prejdú búrky, budú obete, no my budeme bojovať ďalej,“ sľuboval.
Medzi prítomnými bol aj bývalý vysoký komunistický funkcionár Gejza Šlapka. Spomínal si na stretnutia s Husákom. Asi dvakrát ho navštívil aj po revolúcii. Husák podľa neho vnímal zmenené pomery realisticky. Myslí si, že Husák by bol spokojný s tým, v akom stave je teraz KSS. On sám by sa už do politiky vrátiť nechcel. „Svoje som si odrobil,“ povedal spokojne Šlapka. Vyzdvihol, že Husák bojoval za rovnoprávnosť Čechov a Slovákov. To, že pri oficiálnych príležitostiach rozprával po česky, považuje za prejav jeho veľkosti. „Nemalo to nič spoločné s tým, že by nedoceňoval Slovensko,“ zastal sa Husáka. Alexander Vietoris si na režim reprezentovaný Husákom spomína v dobrom. „Toho zlého bolo možno 20 percent, ale zvyšok bol dobrý. Ja nenadávam na ten systém, ale na konkrétnych ľudí,“ tvrdí.
S neskrývaným obdivom spomínal na Husáka starší pán s manželkou. Pamätá si ho z osláv výročia SNP. „On bol krásny človek. Bolo vidno, že je to obrovská osobnosť najmä pre nás Slovákov,“ priznával. To, že bol Slovák v takých vysokých funkciách, bolo pre neho povzbudením.
Bývalý partizán Vladimír Mičuga dostal neskôr Rad práce podpísaný Husákom. Dodnes na to spomína. Vyznamenanie dostal „za celoživotnú prácu v rôznych funkciách, politických aj hospodárskych.“ O súčasnosti povedal, že sa mu vôbec nepáči.
Pamiatku otca si prišiel pripomenúť aj jeho syn Vladimír. Celé stretnutie sa okrem niektorých silných Ševcových vyhlásení nieslo vo veľmi pokojnom duchu. (rp)
