BRATISLAVA. Deti i zdravotne postihnutí budú mať svojich komisárov, ktorí budú chrániť ich práva. Návrh zákona o komisároch, ktorý pochádza z dielne ministerstva práce, v utorok parlament posunul do druhého čítania.
Pragmatické dôvody
Komisári, ktorí budú zriadení zákonom, pokryjú podľa podpredsedu Výboru pre deti a mládež pri ľudskoprávnej rade vlády Petra Guráňa kompetencie, ktoré Kancelária verejnej ochrankyne práv či Slovenské národné stredisko pre ľudské práva nemajú.
Práve to sú podľa jeho slov pragmatické dôvody na to, aby tento inštitút vznikol.
Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím by mal po definitívnom schválení nadobudnú účinnosť od 1. septembra tohto roku. Jeho podstatou je ochrana práv detí a zdravotne postihnutých nezávislými osobami.
Komisárov zvolí Národná rada SR na návrh najmenej 15 poslancov, pričom voľbu do funkcie vyhlási predseda parlamentu, a to najneskôr do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona.
Funkčné obdobie komisárov je šesť rokov. Komisár musí byť občanom Slovenska, musí mať vysokoškolské vzdelanie, byť bezúhonný, apolitický a musí ho podporiť minimálne päť reprezentatívnych organizácií.
Nezávislá organizácia
Komisári budú mať napríklad oprávnenie žiadať informácie a údaje na účely posúdenia a monitorovania dodržiavania práv, budú môcť hovoriť s deťmi a zdravotne postihnutými bez prítomnosti iných osôb vo väzení či iných ústavoch.
Budú tiež podávať vyjadrenia v nimi posudzovaných prípadoch či stanoviská k veciam, ktoré sa týkajú dodržiavaniapráv. Komisári môžu takisto vstupovať do občianskeho súdneho konania ako jeho vedľajší účastníci.
Podnety pre komisárov môžu ľudia podávať písomne aj ústne, pričom nebudú podliehať úradnej kontrole. Komisári, ako aj ich úrady, budú financovaní zo štátneho rozpočtu formou dotácií.
Podpredseda výboru pre deti a mládež Peter Guráň vysvetlil, že rezort práce, ktorý je autorom zákona, bol pod tlakom medzinárodných záväzkov, aby na Slovensku takáto nezávislá organizácia fungovala.
"Verejná ochrankyňa práv ani stredisko ľudských práv takúto špecializáciu vo svojej práci nemajú, preto sa pristúpilo k tomu, aby sa konečne po 15-tich rokoch niečo takéto stalo,“ konštatoval s tým, že Slovensko nebolo celých 15 rokov schopné splniť tento záväzok, ku ktorému sa zaviazalo v dohovoroch OSN.
