JÁNOVCE, LETANOVCE, MARKUŠOVCE. Pred trinástimi rokmi začala Ľubomíra Slušná-Franz konať potom, ako sa prvýkrát dostala do osady. Priviedli ju tam účastníčky vzdelávania pre nezamestnaných, ktoré organizovala.
Videla zlú situáciu a rozhodla sa ju riešiť prostredníctvom zdravotného vzdelávania Rómov.
„Dali sme si podmienku, že to budú robiť ľudia z osady, čo mnohí považovali za nesplniteľné,“ uviedla pre Sme Ľ. Slušná-Franz, členka správnej rady neziskovej organizácie Zdravé komunity.
Skoro všetci asistenti osvety zdravia majú základné vzdelanie. Vo vylúčených osadách je nemožné nájsť stredoškolsky vzdelaného zdravotníka.
„My sme ich vyberali podľa toho, či mali vôľu niečo urobiť pre tých svojich. Je to naozaj projekt zdola,“ povedala Ľ. Slušná-Franz.
Projekt rozvíjali od roku 2003 pod Asociáciou pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu a za finančnej podpory zo súkromných zdrojov. Vrchol svojich možností dosiahol v rokoch 2008-2010, kedy mal v 68 lokalitách 95 asistentov a koordinátorov.
„Následne prišla kríza, spoločnosti stopli financovanie takýchto projektov a počet asistentov klesol na tridsať,“ povedal riaditeľ neziskovej organizácie Zdravé komunity Michal Kubo.
Vzdelávacia asociácia iniciovala v roku 2012 vznik Platformy na podporu zdravia znevýhodnených skupín. Pripojila sa Asociácia terénnych zdravotných asistentov a Slovenská spoločnosť všeobecného lekárstva pre dospelých.
V októbri 2014 zastrešilo projekt ministerstvo zdravotníctva a ďalšie inštitúcie. Vznikla nezisková organizácia Zdravé komunity.
Zdravé komunity
Projekt Zdravé komunity dnes priamo zasahuje 230-tisíc Rómov a 747-tisíc obyvateľov majority. V 195 lokalitách v štyroch krajoch Slovenska denne pracuje 208 asistentov osvety zdravia, ktorí sa opierajú o 21 regionálnych koordinátorov.
Šéfujú im dvaja ľudia, metodička projektu Zuzana Pálošová a expert pre terén Richard Koky.
„Zdravie ľudí je veľmi dôležité, a tu naozaj dochádza k prepájaniu medzi komunitou a zdravotníctvom. Dnes má veľa ľudí z osád informácie a vie rozpoznať príznaky rôznych chorôb,“ povedal Richard Koky.
Ako zdôraznil, kľúčové pre samotných Rómov je to, že získali možnosť pomáhať svojej komunite. „Verte, že je to prvý projekt, kde v takomto počte pracujú Rómovia pre Rómov,“ povedal Koky.
Podľa metodičky Zdravých komunít Zuzany Pálošovej majú pozitívne ohlasy zo sociálnej kurately. Keď je dôvod odobrať dieťa z rodiny pre zlé podmienky, dá sa ešte pomôcť.
„Kuratela nariadi opatrenia a asistent na to dohliadne a zaručí, že rodina podmienky dodrží. Veľa rodín sa podarilo takto zachrániť,“ povedala Pálošová.
Profituje celá spoločnosť
Lekári boli spočiatku skeptickí a nechceli na projekte spolupracovať. Dnes je asistent osvety zdravia predĺženou rukou lekára. Jeden asistent sa stará o osadu, v ktorej žije.
Okrem osvety a praktickej pomoci ľuďom objednáva termíny vyšetrení, sleduje dodržiavanie liečby. Vedie vlastnú dokumentáciu, komunikuje s pediatrom, všeobecným lekárom a inštitúciami.
„Ja si to všetko píšem. Chodím s klientmi na vyšetrenia, na kontroly. Celý deň robím to isté, meriam tlak, riešim svrab. Bývam blízko, tak klienti prídu ku mne aj domov,“ povedala pre Sme asistentka z Jánoviec Renáta Paločajová.
Ako dodala, veľa vecí sa v osade zlepšilo. „Nechceli chodiť ani s deťmi, ani sami so sebou na preventívne prehliadky. Teraz chodia a som veľmi rada. Teší ma to.“
Pediatri spolupracovali od začiatku, ale všeobecných lekárov presvedčili až výsledky. Zlepšila sa prevencia a ľudia z osád vedia, kto je vlastne ich obvodný lekár, či stomatológ.
„Lekári to teraz majú oveľa ľahšie. Zavolajú asistenta a majú v istom zmysle záruku, že pacient dodrží liečebný postup, že pôjde na špecializované vyšetrenie a nestratí sa v kope inštrukcií, ktoré dostal,“ uviedla metodička projektu Zuzana Pálošová.
Aspoň tristo asistentov zdravia do komunít
V práci asistenta osvety zdravia sa našiel aj 24-ročný Marián Pecha z Markušoviec. Riešil už mumps, žltačku typu A, tuberkulózu.
Keď hovoril o svojom prvom pôrode v osade pred ministrom zdravotníctva Viliamom Čislákom, ten iba uznanlivo kýval hlavou.
„Mne táto práca dáva zmysel. Niektoré rodiny nechodili s deťmi do poradne, nechodili na očkovanie. Vysvetľoval som ľuďom, robil som osvetu a postupne začali chodiť,“ povedal mladý osvetár Marián Pecha.
Na tlačovej konferencii v Markušovciach vyjadril Viliam Čislák projektu Zdravé komunity podporu. V troch spišských osadách v obciach Jánovce, Letanovce a Markušovce strávil jeden celý májový deň.
Prekvapili ho ľudia, ktorí pri práci na projekte vyrástli a reálne prepojeníe medzi občanmi a zdravotníkmi. Kvalitu práce týchto ľudí potvrdil aj doktor Peter Marko z Veľkej Lomnice.
„Máme veľmi dobrých asistentov v teréne, ktorí majú výsledky vďaka tomu, že pravidelne komunikujú s ambulanciou. Pozitívne vnímame to, že sa nám darí zvyšovať dostupnosť prevencie u dospelých. Urobili v praxi veľa vo verejnom zdraví,“ uviedol doktor Marko.
Nezávislosť od miestnych samospráv si nepustia
Metodička projektu Zuzana Pálošová považuje za obrovskú výhodu, že asistenti nepatria pod obecné samosprávy.
„Túto samostatnosť sa budeme snažiť zo všetkých síl udržať,“ povedala pre Sme.
Nezávislosť považuje za dôležitú aj koordinátor Šimon Pokoš. Takto majú podľa neho viac možností dosiahnuť výsledok.
Medzi najvýraznejšie zmeny, ktoré sa v poslednom období podarilo dosiahnuť, je veľký nátlak na starostov v súvislosti s odpadom. Mnohé samosprávy sa do náročnej likvidácie odpadu v osadách nechceli púšťať, dnes sa osady čistia.
„Vieme o tom, že úrad splnomocnenca tlačí na to, aby sme šli pod samosprávy. Ja starostom rozumiem, je to balíček peňazí,“ uviedol koordinátor zdravotných asistentov Šimon Pokoš.
Viliam Čislák v Markušovciach povedal, že pre Zdravé komunity sú pripravené európske zdroje z nového programovacieho obdobia. Počíta s rozšírením spravovaných komunít tak, aby bolo v osadách 300 pracovných pozícií asistentov osvety zdravia.
„Som optimista a verím, že vďaka novému operačnému programu peniaze začneme čerpať od 1. 1. 2016,“ povedal minister.

Beata
Balogová
