Európska komisia v stredu navrhla, aby členské štáty EÚ počas nasledujúcich dvoch rokov prijali 20 000 utečencov.
BRATISLAVA. Kvóty utečencov pre jednotlivé štáty rozpútali diskusiu o probléme migrácie a iba spoločné dohody Európskej rady, Európskej komisie a Európskeho parlamentu môžu riešiť situáciu a odbremeniť od migrantov južné štáty, ktoré situáciu absolútne nezvládajú.
Pre agentúru SITA to uviedla poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Smolková (Smer). Smolková, rovnako ako ďalší traja poslanci za sociálnych demokratov zahlasovala 29. apríla za rezolúciu, ktorá podporovala politiku kvót mignatov.
Premiér Robert Fico však kvóty odmieta. "Európska rada sa dohodla, že akékoľvek rozhodnutie členských štátov únie, týkajúce sa migrantov, musí byť postavené na dobrovoľnosti a preto principiálne odmietam politiku kvót," vyhlásil Fico na tohtotýždňovom spoločnom zasadnutí slovenskej a českej vlády.
Podľa premiéra vidno na reakcii europoslancov, aj za Smer, ktorí politiku kvót v rezolúcii podporili, že sú úplne odtrhnutí od reálneho života a nesledujú rozhodnutia Rady. Zároveň slovenský premiér zdôraznil, že sa málo venujú príčinám zvyšujúceho sa počtu migrantov.
Problém celej Európskej únie
Ako uviedla europoslankyňa Smolková, nelegálna migrácia je témou každého plenárneho zasadnutia. "Uznesenia sú väčšinou spoločné naprieč politickým spektrom a reagujú na aktuálnu situáciu v Stredozemnom mori, kde denne zomierajú stovky nevinných ľudí, ktorí za vidinou lepšej budúcnosti pre seba a svoju rodinu riskujú svoje životy," tvrdí.
Podľa nej je potrebné si uvedomiť, že nelegálna migrácia je problémom celej EÚ. "Riešením nie sú kvóty, ale humanitárna pomoc pre migrantov v ich pôvodnej krajine a odstránenie vojnových konfliktov," dodala.
Podľa Vladimíra Maňku (Smer) europoslanci roky upozorňujú na nedostatočné riešenie tohto problému. Dodal, že je potrebné sa rozhodnejším spôsobom zaoberať neregulárnou migráciou prostredníctvom lepšej spolupráce s tretími krajinami a "napomôcť k zefektívneniu procesu vrátenia nelegálne prisťahovaných osôb do krajiny, odkiaľ prišli".
Pre europoslanca Borisa Zalu (Smer) nie je podstatné, či presídľovanie migrantov bude na základe kvót alebo dobrovoľnosti, ale to, aby "Európska komisia, Rada a premiéri problém konečne riešili".
Upozorňuje, že všetkých 28 štátov vrátane Slovenska sa musí na riešení podieľať. "Nežijeme na izolovanom ostrove a váhavé riešenia nám spôsobia väčšiu škodu ako osoh," uviedol Zala. Ako dodal, Slovensko bude na presídľovaní migrantov participovať v rozsahu maximálne pár stoviek ľudí.
Slovensku hrozí vlna utečencov. Väčšia než tá africkáČítajte
Nič dramatické
Podľa europoslankyne Moniky Flašíkovej Beňovej (Smer) parlament rozhodol o kvótach ako o jednom z riešení súčasného "katastrofálneho stavu v niektorých krajinách EÚ, ktoré sú krajinami akéhosi prvého kontaktu pre utečencov".
Pripúšťa, že rozhodnutia Európskeho parlamentu bývajú niekedy odlišné od stanoviska Rady či jednotlivých členských štátov. Ako ďalej uvádza, z 20-tisíc migrantov, ktorých chce EÚ prerozdeliť, by Slovensko malo prijať približne 316 osôb.
"Ak teda vezmeme do úvahy, že na Slovensku máme aktuálne 2 933 miest a obcí, tak by matematicky jeden zachránený prisťahovalec vyšiel približne na každé deviate mesto alebo obec. Z pohľadu našej krajiny by to nebolo ničím dramatické a ukázali by sme empatiu a schopnosť, že od EÚ nečakáme len peniaze, ale vieme byť aktívny aj v menej atraktívnych politikách," uzavrela Flašíková Beňová.
"V Sýrii a Iraku zúri vojna. Kresťania, ale nielen oni, sú prenasledovaní, vyháňaní zo svojich domovov a zabíjaní. Sú tu tisíce mŕtvych utečencov v Stredozemnom mori. To je realita, ktorú premiér Fico nechce vidieť. Ako právnik pritom musí vedieť, že všetci títo ľudia sú utečenci podľa medzinárodného práva a Slovensko sa už dávno pred vstupom do EÚ zaviazalo, že takýmto žiadateľom poskytne azyl," uviedla europoslankyňa Anna Záborská (KDH).
Poslanec EP Branislav Škripek (OĽaNO) takisto nesúhlasí so zavedením kvót, ale zostať bezcitný nie je podľa neho správne. "Nevytvárajme si z ľudského utrpenia politické body, ale radšej hľadajme riešenia. Je to naša povinnosť," dodal.
Systém kvót
Európska komisia v stredu navrhla, aby členské štáty EÚ počas nasledujúcich dvoch rokov prijali 20 000 utečencov. Imigranti majú byť prerozdelení medzi členské štáty na základe stanovených kvót, ktoré sa budú odvíjať od veľkosti krajiny, počtu obyvateľstva, ekonomického výkonu a ďalších ukazovateľov. Mechanizmus prerozdelenia má EK predložiť do konca mája.
Uvedeniu systému do praxe však musí predchádzať schválenie vládami všetkých 28 členských krajín únie, z ktorých niektoré vrátane Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska sú zatiaľ proti. Výnimku dostanú Británia, Írsko a Dánsko, ktoré sa môžu rozhodnúť neprijať žiadnych utečencov.
Systém kvót má ako núdzový mechanizmus viesť k rovnomernejšiemu rozloženiu azylantov medzi jednotlivými štátmi EÚ v období, keď Taliansko a ďalší južní členovia únie čelia nebývalému náporu. Nátlak na Brusel sa zvýšil po viacerých tragických udalostiach v Stredozemnom mori, z ktorých najhoršia sa odohrala 18. apríla, keď sa utopilo odhadom asi 800 nelegálnych migrantov smerujúcich do Európy.
"Žiadna krajina nemôže sama zvládať taký obrovský nápor utečencov," povedal v tejto súvislosti predseda EK Jean-Claude Juncker.
