BRATISLAVA. Návrh novely zákona o ochrane spotrebiteľa zakazujúci tzv. kazítka vo výrobkoch len zvyšuje priestor na ochranu spotrebiteľa.
Vyhlásil to v piatok podpredseda Národnej rady Miroslav Číž (Smer) na margo iniciatívy svojich straníckych kolegov Antona Martvoňa a Otta Brixiho.
"Tieto tendencie na trhu sú a je otázka, do akej miery má do toho vstupovať štát a čo ponechať na trh. Zámerom zákona je, aby sa to len posudzovalo, či tam niečo je, alebo nie. Na druhej strane občan, ktorý sa cíti poškodený, sa bude môcť obrátiť na príslušné orgány," povedal na obranu zákona Číž.
Dodal, že fenomén kazítok je intenzívne diskutovaný vo svetových médiách, pričom cesta, ktorú zvolili Martvoň a Brixi, je veľmi jemná.
Podľa Viskupiča je v návrhu len zákaz
Jozef Viskupič z Obyčajných ľudí však nesúhlasí. "V návrhu nie je žiaden mechanizmus ako to posudzovať. Je tam len veta, že sa to zakazuje. Je to ako trhať fialky dynamitom," upozornil.
Samotná novela totiž obsahuje len dve vety: "Výrobca, dovozca, dodávateľ a predávajúci nesmú do výrobku integrovať súčasť, ktorá spôsobí, alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, prípadne vznik vady výrobku, ktorá by nevznikla, keby výrobok neobsahoval túto súčasť. Porušenie tejto povinnosti sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti."
Brixi sa domnieva, že opozícia spotrebiteľom pomôcť nechce a len sa zastáva slobodného podnikania, trhu, firiem a konglomerátov, ktoré budú uvádzať na trh čo len chcú.
Hlina sa obáva zdražovania výrobkov
Na druhej strane poslanci Smeru podľa jeho slov majú úprimný záujem, aby sa do preventívnej roviny dostalo ustanovenie ochraňujúce spotrebiteľov.
"Nezavádzame nič, čo by poškodzovalo trh a vytváralo akékoľvek pnutie," uistil Brixi.
Alojz Hlina z KDH sa obáva, že zákon v navrhovanom znení spôsobí zdraženie výrobkov.
"Podľa týchto ustanovení sa môžte súdiť za všetko s hocikým. Ak dá niekto do výrobku plastové koliesko, dostane sa na súd, lebo mal dať kovové. A súd povie, že ak by dal kovové, výrobok by vydržal dlhšie. Ak dá kovové, súd povie, že mal dať titánové," povedal.
Ľudia chcú mať podľa Poliačika stále moderné veci
Trh sa začal správať tak, že veci, ktoré vydržia menej, sa predávajú viac ako tie, čo vydržia dlhšie. Túžba ľudí vlastniť niečo nové je totiž väčšia, ako vlastniť niečo kvalitné.
Vyhlásil to dnes poslanec Národnej rady Martin Poliačik (SaS) počas rozpravy k novele zákona, ktorá má zakázať tzv. kazítka vo výrobkoch.
"Predkladatelia zákona (Anton Martvoň a Otto Brixi, obaja Smer-SD) nedokázali úmysel kaziť veci zvnútra. Dokázali, že trh sa začal správať inak. Ľudia chcú mať veci kratšie, lebo stále ich chcú mať modernejšie," tvrdí Poliačik.
Brixi Poliačika upozornil, že nejde o to, či kazítka sú, alebo nie sú.
"Bavíme sa o preventívnej legislatívnej ochrane. Ako mladí ľudia hovoríme o tom, aký by mal byť preventívny charakter ochrany spotrebiteľa. Aby sa kazítka nedávali do výrobkov a ak sa dávajú, aby sa nedistribuovali. Zákon nemá nikoho šikanovať, jeho cieľom je pripraviť mechanizmus, aby k nápadom umiestňovať kazítka ani nedochádzalo," zdôraznil.
Alojz Přidal hovorí o stiahnutí zákona
Pochybnosti ako hlasovať o zákone má Július Brocka (KDH). Ako tvrdí, doma má oceľový fúrik ešte z čias socializmu a funguje dodnes. Nedávno však dostal nový hliníkový fúrik, ktorý však vydržal len dva roky.
"Ten starý kazítko nemá, ten hliníkový asi mal. Teraz som na pochybách," povedal s úsmevom. Jeho stranícky kolega Alojz Přidal v tom však má jasno. "Zákon treba stiahnuť a nepokračovať v rokovaní," odporučil.
O výskyte tzv. kazítok vo výrobkoch nemá vedomosť Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Povedal to zastupujúci minister hospodárstva Peter Kažimír (Smer).
"SOI zatiaľ nedostala žiadny spotrebiteľský podnet na uvedenú tému a ani pri doterajšej činnosti skúšok bezpečnosti výrobkov nezískala vedomosť o existencii tzv. kazítok v žiadnom sortimente výrobkov," uviedol Kažimír.
Dodal, že ani laboratóriá, ktoré vykonávali skúšky, neupozornili SOI na existenciu podozrivých súčiastok v ktoromkoľvek nepotravinovom sortimente.
Kažimír však priznal, že tieto praktiky už evidujú v niektorých členských štátoch Európskej únie. Napríklad vo Francúzsku túto problematiku upravili v rámci trestného práva.
"Táto úprava má najmä preventívny charakter a spadá do oblasti ochrany ekonomických záujmov spotrebiteľa," povedal.