SME

Niekde má v parku záhradku Paška, inde sú kengury a labute

Parky sa prispôsobujú potrebám súčasného života. Pritiahnuť ľudí chcú dráhami i kengurami.

[content type="longread-pos" pos="full"]

[/content][content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/2/56/5628662/5628662.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Drevený pavilón v parku Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom. FOTO SME – JÁN KROŚLÁK [/content]

TEXT: Viera Juhászová a redakcie MY a KORZÁR

BRATISLAVA. Dnešný rýchly životný štýl sa podpísal i na parkoch. Nosia sa fitnes, korčule, bicykle a detské ihriská, ktoré deti vyšťavia.

V minulosti ponúkali parky primárne pokoj, krásne výhľady a romantiku. Napríklad ak zaľúbenému mladíkovi došla v bratislavskom Horskom parku inšpirácia, mohol si pomôcť slovami básnika, ktoré našiel na strome.

V parkoch rástli exotické dreviny a zdobili ich dekoratívne zvieratá – pávy či labute. Dnes majú nitriansky a žiarsky park malé zoologické záhrady s muflónmi či s kengurami.

Viaceré parky majú za sebou niekoľko storočí existencie, menil sa ich rozsah i podoba. Pre obyvateľov miest sú dôležité a ľudia citlivo reagujú najmä na zásahy do zelene. Trnava svoj park chráni zákonom. Aj preto, aby v ňom nevyrástlo súkromné sídlo, ako sa to stalo v Košiciach.

Zaujímavosti o parkoch

  • V Považskej Bystrici budujú park s rastlinami majúcimi predchodcov v treťohorách.
  • Nitriansky mestský park má výbeh pre muflóny a daniele aj gazdovský dvor.
  • V pezinskom zámockom parku žijú pávy. Podobne aj v parku Martina Kukučína v Dolnom Kubíne.
  • Ovce, kozy, oslíky, ale aj kengury a emu žijú v minizoo v historickom parku v Žiari nad Hronom.
  • Park v Poprade obývajú havrany.
  • Súčasťou zámockého parku v Humennom je skanzen ľudovej kultúry.
  • Kúpeľný park v Turčianskych Tepliciach spestrili atypické lavičky.
  • Bardejovské kúpele majú v parku atrakciu v podobe dlhej drevenej lávky.
  • Atrakciou košického mestského parku je luxusný apartmánový dom prominentov.

Západné Slovensko

BRATISLAVA. Bratislavský Horský park vznikol v 18. storočí na okraji mesta „tým, že do lesa boli spravené zásahy, ktoré sú natoľko citlivé, že ich niekto ani nevníma“, vysvetľuje Tamara Reháčková z Ústavu krajinnej a záhradnej architektúry Slovenskej technickej univerzity.

Park sa rozkladá vo dvoch údoliach, na horskom chrbáte medzi nimi a na terasovitých plošinách. Prechádzať sa dá po hrebeni alebo po vrstevniciach. Chránený areál má rozlohu 22 hektárov. K parku patrí horáreň Horský park a prírodná galéria slovenského sochárstva.

PEZINOK. Neďaleko centra Pezinka sa nachádza šesťhektárový zámocký park, ktorý prešiel obnovou pred štyrmi rokmi. Vedie ním náučný chodník, je tu aj jazierko, lanová dráha a voliéra pre pávy. „Máme ich asi desať,“ povedala Renáta Klimentová z Mestského úradu v Pezinku.

Park na noc zamykajú, psy a cyklisti majú vstup zakázaný. Park založil gróf František Pálffy v roku 1844.

SENICA, SKALICA. Dnešný Park Laca Novomeského v Senici pôvodne patril uhorskému podnikateľovi Arpádovi Vagyonovi a bol neverejný. Až advokát Hajdu za prvej republiky sprístupnil park verejnosti. Výslovnosťou podobné názvy Hajdu park a Hyde park spôsobili, že si niektorí ľudia názvy stotožnili, hovorí senický historik Ján Peter. Cez park preteká rieka Teplica.

Kúsku lesa v Skalici domáci nepovedia inak ako hájek. Preslávila ho pieseň F. K. Veselého V tom skalickom zelenom hájičku.Na obnovu drevených sôch a pieskoviska mesto nemá peniaze.

TRNAVA. Ustanovenie zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré umožňuje mestám vyhlásiť obecné chránené územie, využila Trnava ako prvá na Slovensku. Od 1. októbra minulého roku takto chráni Park Janka Kráľa. Zachovať sa tak má v nezmenenej podobe.

Park využívajú rodiny, korčuliari aj psíčkari. Má rozlohu takmer deväť hektárov a vznikol v 19. storočí.

POVAŽSKÁ BYSTRICA. Treťohorný park je najmladším parkom v Považskej Bystrici. Založilo ho pred dvoma rokmi Združenie lokálpatriotov Považskej Bystrice.

„Chceme získať čo najviac druhov, ktorých príbuzní rástli v strednej Európe v treťohorách,“ hovorí záhradný architekt Martin Smatana. Vysadené sú už magnólie, pagaštany, ľaliovníky či platany a ďalšie, spolu 30 druhov drevín. Osadená je tu i drevená socha chalikotéria.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3QMM na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu