FOTO SME: Gabriel Kuchta
P ostavili ho koncom päťdesiatych rokov. Odvtedy je bratislavský Slavín považovaný nielen za symbol ukončenia druhej svetovej vojny, ale aj za jeden zo symbolov samotnej Bratislavy.
Autorom pamätníka bol sochár a architekt Ján Svetlík a jeho dielo ukrýva pozostatky takmer siedmich tisícok vojakov Červenej armády. Padli pri oslobodzovaní mesta.
V súčasnosti ministerstvo obrany rozmýšľajú, že by mohlo v dosiaľ nevyužitých priestoroch zriadiť múzeum druhej svetovej vojny.
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
Vo vnútri akéhosi podstavca, základov, ktoré nesú samotný pamätník, sa ukrývajú nielen nosné piliere, ale aj nástroje, odložené zariadenia či veci, ktorý tam zanechali správcovia pamätníka.
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
Ministerstvo obrany aj vojenskí historici premýšľajú, že práve v nevyužitých priestoroch podstavca by mohli zriadiť múzeum vojny.
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
Ak by vystúpili po niekoľkých schodoch a mohli nazrieť za mohutné dvere, uvideli by ste hrob neznámeho vojaka – samotné vnútro pamätníka na Slavíne.
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
Nad hrobom neznámeho vojaka sa nachádza osvetlenie.
[content type="longread-pos" pos="center"][/content]
