Košice 10. júla (TASR) - Po piatich rokoch neúspešného domáhania sa spravodlivosti pred všeobecnými súdmi dnes Ústavný súd SR potvrdil, že Krajský súd v Prešove porušil základné práva Miloty Stankovej. Dopustil sa toho tým, že potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým sa musela aj s maloletými deťmi vysťahovať z bytu bez zabezpečenia bytovej náhrady. Podľa ÚS to bol zásah do jej práva na ochranu súkromného a rodinného života a obydlia, ktorý sa nezakladal na relevantných a dostatočných dôvodoch. Podľa názoru ÚS ho nemožno považovať ani za oprávnený, ani za nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v zmysle Ústavy SR, a to aj so zreteľom na osobitnú ochranu, ktorú ústava garantuje deťom a mladistvým.
Stanková, ktorá pracuje v popradskej nemocnici ako sanitárka sa domáhala ústavnej ochrany pred postupom mesta Poprad ako vlastníka bytu a pred rozhodnutiami všeobecných súdov, predovšetkým krajského súdu, ktorý o vyprataní bytu rozhodol s konečnou platnosťou.
V súčasnosti žije aj s deťmi v inom okrese, v Kežmarku, v jednoizbovom byte, ktorý zdedil jej syn. Žiadny byt nevlastní a od roku 1996 je evidovaná v zozname uchádzačov o komunálny byt v Poprade. V roku 1999 ju na základe súdnej exekúcie aj s deťmi vysťahovali z dvojizbového bytu jej otca v Poprade, kde bývala od roku 1992. Dôvodom, prečo sa k otcovi odsťahovala zo spoločného družstevného trojizbového bytu, boli manželské nezhody a rodinné násilie. O chorého otca sa starala až do jeho smrti v roku 1994 a predpokladala, že aj potom v ňom môže ostať bývať a prihlásiť sa tam k trvalému pobytu. Bytový podnik mesta Poprad však trval na tom, že podľa nich v obecnom byte, ako spolumajiteľka družstevného bytu, býva neoprávnene a zo špekulatívnych dôvodov. Oprávnení mesta, ani prvostupňové súdy pritom nebrali do úvahy, že exmanžel byt medzitým vymenil za jednoizbový v Kežmarku a odsťahoval sa. Stanková sa po exekúcii musela nasťahovať do kežmarského bytu, hoci tým spôsobila traumu najmä deťom, pretože ich otec sa tam obesil.
Stanková bola presvedčená, že nič nezákonné neurobila, je v práve a preto a rozhodla "bojovať", aj keď sa zdalo, že je to zbytočné. V časti, kde žiadala vysloviť porušenie ústavy aj vo vzťahu k mestu Poprad, Ústavný súd jej návrhu nevyhovel, pretože ako sa uvádza v odôvodnení, za uvedených okolností mu neprislúchalo nahradzovať orgány mesta v posudzovaní, aká bytová politika je najlepšia pri riešení problémov bývania v meste. Ústavný súd však pripomenul, že v prípade mesta za okolností, aké boli v prípade Stankovej, je ťažko oddeliť jeho práva vlastníka od povinnosti starať sa o základné potreby obyvateľov. Súd mal podľa ÚS zvážiť, či mesto Poprad ako vlastník a zároveň správca komunálneho bytového fondu má dôvod, ktorý ho oprávňuje žiadať okamžité vypratanie navrhovateľky z bytu, a či nebolo spravodlivé žiadať, aby vypratanie bolo viazané na zabezpečenie bytovej náhrady.
Navrhovateľka je po dnešnom rozhodnutí ÚS, ktoré jej dalo za pravdu, pripravená mesto Poprad opätovne požiadať o urýchlené pridelenie obecného bytu.
