BRATISLAVA. Systém elektronického monitoringu osôb, ktorý zavádza Slovensko, by sa mohol zaplatiť v priebehu šiestich rokov.
Také sú očakávania ministerstva spravodlivosti, ktoré ho má na starosti. V rámci jarného kongresu ITAPA 2015 v Bratislave to vo štvrtok uviedla vedúca služobného úradu ministerstva Ľubomíra Kubišová.
Pri alternatívnych trestoch
"Podľa analýz, ktoré sme robili a ktoré vychádzajú zo skúseností z využitia systému monitoringu v iných štátoch, je predpoklad návratu finančnej čiastky investovanej do monitoringu približne za šesť rokov," uviedla pre TASR Kubišová.
V tomto období by sa mala vrátiť suma investovaná do hardvérovej časti projektu, teda šesť miliónov eur. Celkovo si zavedenie monitoringu vyžiada 22,04 milióna eur (bez DPH), výhradne z eurofondov.
Na prevádzku systému bude v budúcnosti podľa odhadu rezortu potom treba ďalších 3,8 milióna eur ročne. Tieto prostriedky už pôjdu zo štátneho rozpočtu.
Systém elektronického monitoringu osôb by sa mal využívať najmä pri ukladaní alternatívnych trestov. K úspore však podľa slov Kubišovej dôjde aj vďaka nižším nákladom na výkon mediácie a probácie.
Príjmom štátneho rozpočtu bude i navrhovaný poplatok 1,5 eur denne, ktorý bude monitorovaný odsúdený platiť.
Výrazné očakávania
Predstavitelia rezortu sa bránia hovoriť o tom, v akej konkrétnej miere by sa mohol uplatniť systém dimenzovaný na monitoring 2000 osôb. Poradkyňa ministra spravodlivosti a rektorka policajnej akadémie Lucia Kurilovská uviedla, že očakávania sú výrazné.
"Nie je dobré hovoriť o konkrétnych číslach. My môžeme vychádzať len z toho, koľko máme stíhaných osôb za prečiny, kde je možné reálne uložiť trest domáceho väzenia, ale naozaj realita môže byť taká, že sudca zhodnotí, že v konkrétnom prípade nie je žiaduce takto postupovať," vysvetlila.
Vedúca služobného úradu ministerstva priblížila, že pri výpočte návratnosti prostriedkov vložených do systému vychádzali z priemeru 27 európskych krajín, kde je tento systém už zavedený. "To číslo sa pohybuje okolo 5000 až 7000 monitorovaných osôb v roku," informovala Kubišová.
Kurilovská očakáva, že vďaka zavedeniu elektronických náramkov sa podarí zvrátiť negatívny trend ukladania alternatívnych trestov. Za rok 2006, odkedy boli zavedené, ich sudcovia uložili v 48 prípadoch. Odvtedy čísla klesajú.
Poradkyňa ministra zdôraznila, že očakávania od systému elektronického monitoringu osôb by nemali byť iba ekonomické. "Naozaj viaceré kriminologické výskumy ukázali, že väčšiu nápravu a prevýchovu páchateľov zabezpečí, keď nie sú vytrhnutí zo svojho pracovného, spoločenského a rodinného života," ozrejmila.
Kontrola dodržiavania zákazu
Elektronický systém monitoringu osôb sa bude využívať nielen v oblasti trestného konania na kontrolu obvinených a odsúdených, ale aj v civilnom konaní.
Pomocou technických zariadení sa bude dať kontrolovať dodržiavanie zákazu priblíženia sa alebo aj zákazu požívania alkoholických nápojov.
Systém, ktorý obstaralo ministerstvo, umožňuje monitoring 2000 osôb. V rámci toho Slovensko nakúpilo 1000 elektronických monitorovacích náramkov, 500 zariadení na monitoring pomocou GPS signálu, 250 zariadení na telefonický monitoring a aj zariadenia pre probačných a mediačných úradníkov.
Súčasťou projektu je i vybudovanie systému pre mediáciu a probáciu, ktorý na Slovensku dosiaľ absentoval a pre monitoring osôb je nevyhnutný.
V rámci neho bude ministerstvo spravodlivosti vedieť poskytovať viac ako 70 nových elektronických služieb.
