Bratislava 13. januára (TASR) - Vo veku 100 rokov zomrel v nedeľu 12. januára v americkom meste Tuscon svetoznámy slovenský maliar a profesor Koloman Sokol. TASR dnes o tom informovali zamestnanci Galérie Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Popredný slovenský výtvarník, ilustrátor a maliar, zakladateľ modernej slovenskej grafiky 20. storočia Koloman Sokol len nedávno - 12. decembra 2002 - oslávil svoju storočnicu.
Rodák z Liptovského Mikuláša vyrastal bez rodičov. Po externom štúdiu na súkromnej kresliarskej škole Eugena Króna v Košiciach odišiel do Bratislavy, kde študoval na súkromnej maliarskej škole Gustáva Mallého. V rokoch 1925-1932 sa vzdelával na Akadémii výtvarného umenia (AVU) v Prahe, kde bol žiakom Tavíka Františka Šimona a Maxa Švabinského. Od francúzskej vlády získal v roku 1932 štipendium na pobyt v Paríži. Tam sa osobne spoznal s Pablom Picassom a Františkom Kupkom.
Po návrate z Francúzska sa usadil v Prahe, kde sa venoval novinárskej kresbe a knižnej ilustrácii. V tomto období mal v Prahe aj prvú samostatnú výstavu grafickej tvorby.
V Mexiku, kam ho pozvala tamojšia vláda, ho v roku 1937 vymenovali za profesora na Escula Nacional de Artes Plasticas mexickej univerzity v Mexico City. Zostal tam až do roku 1943, pričom na škole pôsobil ako pedagóg. Potom žil a pracoval v USA.
Po 2. svetovej vojne sa nakrátko usadil v Prahe a v roku 1946 prišiel do Bratislavy, kde učil na Slovenskej vysokej škole technickej a na Pedagogickej fakulte. O rok neskôr (1947) ho vymenovali za člena Slovenskej akadémie vied a umení a získal Národnú cenu za umenie. V roku 1948 mal v Paríži grafickú výstavu, ktorou ukončil pobyt v Československu a definitívne sa usadil v USA, v Bryn Mawr v Pennsylvánii.
Koloman Sokol sa od raných začiatkov venoval najmä grafike, drevorezu, kresbe a postupom času sa prikláňal k maliarskemu poňatiu svojich diel. Jeho rozsiahla tvorba je podmienená predovšetkým jeho silným talentom, ale aj úrovňou a rozsahom jeho vzdelania či kultúrno-umeleckým rozhľadom. Vo svojej tvorbe obsiahol všetky aspekty ľudského života, vyjadrujúc sa v protikladoch ako láska-nenávisť či radosť-bolesť. Jeho výtvarný prejav je silný, dynamický, expresívny, priam až kresliarsky istý. Ako svojbytný maliar, grafik a vizionár hlboko zasiahol do umeleckého vývoja viacerých generácií výtvarníkov na Slovensku a v zámorí. Položil základný kameň novej, spoločensky revolučnej a umelecky progresívnej tvorby. Prežil dlhý, bohatý a zložitý život. Usiloval sa o pravdivé sociálnokritické videnie sveta. Dimenzie tvorby Kolomana Sokola prerástli do svetových rozmerov a tvorba umelca, ktorého vtedajšia moc vyhnala z rodnej postate do sveta, patrí do spoločnej pokladnice slovenského národného kultúrneho dedičstva.
Majster Sokol sa stal členom viacerých zahraničných umeleckých spoločností. Vystavoval v Chicagu, Los Angeles, Mexiku, Guatemale, Hondurase, Nicarague, vo foyer Assambly Chamber v Rade Európy v Štrasburgu, ale aj vo Viedni, Varšave, Krakove a Prahe. Po príchode na Slovensko viackrát vystavoval v Bratislave a v Oblastnej galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši.
Okrem množstva zahraničných ocenení, ktoré počas svojho plodného života získal, udelil mu prezident Českej a Slovenskej republiky Václav Havel v roku 1991 Rad Tomáša Garriqua Masaryka. Jeho významné dielo ocenili aj na Slovensku. V roku 1992 mu udelili Cenu ministra kultúry SR za celoživotné dielo a v roku 1994 získal Cenu Matice slovenskej za výtvarné umenie. Prezident SR Michal Kováč mu v roku 1997 udelil Rad Bieleho dvojkríža.
Počas pobytu vo Francúzsku sa zoznámil s americkou výtvarníčkou Lýdiou Kratinovou, s ktorou sa oženil a neskôr spolu žili u ich syna lekára v americkom Tucsone v štáte Arizona.
Pri príležitosti storočnice Sokola otvorili presne v deň jeho narodenín v meste, kde sa narodil - v Liptovskom Mikuláši - Centrum Kolomana Sokola. Verejnosti sprístupnili 48 diel, ktoré autor mestu osobne venoval, ale aj niekoľko obrazov zo zbierky Galérie P.M.Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a od autorovej rodiny či priateľov.
