BRATISLAVA. Vláda Roberta Fica niektorými opatreniami, ktoré v sobotu predstavila v rámci druhého sociálneho balíčka, dobieha to, čo doteraz nestihla urobiť.
Navyše by mali opatrenia predstavovať najmä investície, ktoré sa štátu vrátia, napríklad v podobe nárastu zamestnanosti. Nemali by mať vo väčšine prípadov charakter výdavkov. Zhodujú sa na tom odborníci.
Baláž hovorí o výdavkoch bez efektov
Prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž skonštatoval, že druhý sociálny balíček je zameraný na voličov nižšej a strednej vrstvy.
"Je pred voľbami a vláda zahŕňa dávkami voličov, ktorí sú nižšej a strednej vrstvy. Je to úplne normálne, pred voľbami sa jednoducho rozhadzuje. Nie som proti balíčku ako takému, súhlasím s niektorými opatreniami, ale ako celok vidím, že sú to len výdavky, ktoré vo väčšine prípadov nebudú prinášať žiadne ekonomické efekty," uviedol Baláž.
Je preto presvedčený, že opatrenia by mali mať viac "investičný" charakter.
"Keď má výdavok investičný charakter ako v prípade rozširovania kapacít škôlok, vráti sa na vyššej zamestnanosti, tým aj na vyššom výbere daní," vysvetlil Baláž.
Slovensko podľa Baláža potrebuje rodinnú politiku
Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník je presvedčený, že vládna strana mala rozširovanie kapacít materských škôl odštartovať už dávno.
"Slovensko má dlhodobo problém s materskými školami. Vnímam to ako napravenie negatív, čo sa za posledné tri roky udiali, respektíve je to dobehnutie toho, čo sa malo za tri roky urobiť," zhodnotil Páleník.
Vládna strana Smer v sobotu ohlásila aj zvýšenie materskej dávky a príspevku na starostlivosť o dieťa.
"Slovensko potrebuje rodinnú politiku, pretože miera pôrodnosti je veľmi nízka. Otázkou je, či práve tieto opatrenia zvýšia pôrodnosť, nemyslím, že sa tak stane. Možno, že mladým ľuďom by najviac pomohli nejaké štartovacie byty," priblížil Baláž.
Je otázne, či sa znížená daň premietne do cien
Ďalším opatrením z druhého sociálneho balíčka je zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny z 20 % na 10 %.
"Pre nízkopríjmové sociálne vrstvy je to dôležité, lebo potraviny v spotrebnom koši tvoria významnejšiu položku ako pre stredné alebo vyššie vrstvy.
Otázkou je, či sa toto zníženie DPH premietne v celej miere do zníženia cien potravín. Bude to závisieť od toho, akú maržu majú obchodníci pri jednotlivých potravinách," zhodnotil Baláž.
Zároveň upozornil, že toto opatrenie bude mať negatívny vplyv na rozpočet. "Bude to znamenať zníženie príjmov štátneho rozpočtu," podotkol Baláž.
Zameranie sa na regióny s vysokou nezamestnanosťou
Vláda chce zvýšiť aj minimálnu mzdu tak, aby sa priblížila k hranici 400 eur. "Je to štandardná valorizácia, nie je to extrémne vysoké číslo. Nedá sa povedať, že by to malo mať negatívne účinky," skonštatoval Páleník.
Podľa neho by však mala vláda sledovať, či zamestnávatelia zvýšenie mzdy dodržiavajú. "Máme státisíce ľudí, ktorí sú mimo legislatívy o minimálnej mzde, čo nie je vôbec dobré. Hovorím o živnostníkoch a dohodároch," doplnil Páleník.
Premiér Robert Fico ohlásil aj väčšiu podporu pre regióny s vysokou nezamestnanosťou. Má byť vytvorený mechanizmus, podľa ktorého majú primárne smerovať investície do oblastí, kde bude miera nezamestnanosti nad 20 %.
"V okresoch ako Rimavská sobota, či Revúca sa za tri roky počet nezamestnaných nezmenil. Tri roky na tieto regióny vláda kašľala, ak tam niečo urobila, tak to nemalo efekt. Pevne verím, že konečne sa začne v týchto regiónoch niečo robiť," dodal Páleník.
