TEXT: Tomáš Černák, FOTO: TASR, ČTK
S pisovateľ Vladimír Mináč o ňom výstižne napísal konštatovanie, ktoré ani po rokoch nestratilo na aktuálnosti, skôr naopak: ,,Bol vždy rád tam, kde sa čosi robilo so slovenskými, a nielen so slovenskými dejinami, chcel byť uprostred siločiar a vždy bol tam. Buď sám hýbal dejinami, alebo sa dejiny konali s ním.“
40. výročie nástupu Gustáva Husáka do kresla prezidenta Československej socialistickej republiky dáva priestor na úvahu, zamyslenie a to nielen nad ním samým, ale i nad osudom Slovenska v 20. storočí.
Husák tieto osudy, smerovanie a životy mnohých generácií Slovákov a Čechov čiastočne ovplyvnil. Pomaly sa začalo na tento fakt zabúdať a najmladšia generácia už samozrejme nevie, kto bol Gustáv Husák. Pamätajú si ho dnešní tridsiatnici, aj to vďaka skutočnosti, že jeho prezidentský portrét visel na stenách základných škôl, keď s kvetinami v rukách nastupovali do prvej triedy.
Skôr narodení vnímajú Husáka ako prezidenta republiky a generálneho tajomníka vládnucej KSČ, tí ešte starší si možno spomenú na druhú polovicu 60. rokov a študentmi preplnené PKO, ktorým odpovedal zapálený rečník ovenčený gloriolou martýra. Kto si však už dnes spomenie na prelom 40. a 50. rokov, zložité povojnové obdobie, Povstanie a ilegalitu alebo študentské zápasy v medzivojnovej ČSR ?
Popravde povedané nikto, pretože drvivá väčšina pamätníkov je dávno mŕtva.
To však boli historické medzníky, v ktorých zohral Gustáv Husák dôležitú úlohu, možno podstatnejšiu, než v rokoch normalizácie, za ktorú ho jeho kritici najviac obviňujú. Niektorí historici zabudli alebo jednoducho nikdy nevedeli, že Husák vstúpil do aktívnej politiky už v polovici 30. rokov.
Husáka možno trochu zjednodušene označiť za zložitú a komplikovanú osobnosť pôsobiacu v ešte komplikovanejšej dobe. Aký teda bol jeho životný príbeh a 60 rokov v politike?
Nepoznal matku
Doba, v ktorej prišiel Gustáv Husák na svet, akoby predurčovala jeho ďalšie osudy. Narodil sa 10. januára 1913 v predvečer vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá nemohla nezasiahnuť do osudov Husákovej rodiny.
Matka mu zomrela už v apríli 1914. O pár mesiacov neskôr musel otec narukovať na front a tak sa o jedenapolročného chlapca i dve staršie sestry musela postarať babka. Husák tak štyri roky vyrastal bez otca v prevažne ženskom prostredí pod dohľadom starej mamy a sestier.
Nikdy nepoznal skutočnú matku a tú mu v plnej miere nenahradila ani nová otcova manželka. Predčasnú stratu matky si so sebou niesol celý život a možno práve preto sa jeho obľúbenou pesničkou stala pieseň Povedzte mojej materi.
Rodina síce po návrate otca z vojny nepatrila medzi dedinskú chudobu, ale bohatstvom rozhodne neoplývala a podobne ako ďalšie dúbravské rodiny museli aj Husákovci tvrdo pracovať na živobytie.
[content type="longread-pos" pos="right"]Oslavy 1. výročia SNP v banskej Bystrici.[/content]
Mladý Husák nemal v povojnovom období jednoduché detstvo a už v tomto veku si musel všetko vybojovať sám.
Napríklad s pomocou triedneho učiteľa i dúbravského farára štúdium na bratislavskom gymnáziu, na ktorom sa udržal iba vďaka svojej inteligencii a pracovitosti, keďže financovať si ho musel z vlastných prostriedkov.
Z hľadiska jeho života sa môže toto obdobie javiť ako najmenej podstatné, ale práve v druhej polovici 20. rokov sa formoval Husákov pohľad na svet, politické názory a naplno sa začal prejavovať i jeho charakter.
Teda cieľavedomosť, ambicióznosť, snaha presadiť sa a presvedčenie o vlastnej pravde ako jedinej možnej a tiež istý vnútorný radikalizmus. Nie je žiadnym tajomstvom, že Husákov príklon k ľavicovým myšlienkam súvisel s jeho vlastnou sociálnou situáciou, pozorovaním veľkých sociálnych rozdielov v spoločnosti a vôbec s vtedajšou hospodársko-ekonomickou situáciou na Slovensku.
