Je o vás známe, že sa zaoberáte aj ranými spomienkami človeka. Do akej miery môže byť úplne prvá spomienka človeka určujúca alebo významná?
Prvá spomienka je mimoriadne významná. My psychológovia ich však používame celkom iným spôsobom ako väčšina ľudí. Prvá spomienka je pre nás kľúčom k pochopeniu toho, akým spôsobom si človek vykladá svet. Ako ho vníma.
Vieme cez to pochopiť, čo si myslí o mužoch, ženách, sebe samom. Stáva sa tiež, že si pacient vymyslí ranú spomienku, ale aj tak s tým vieme pracovať. Spomienky hovoria o prítomnosti, hovoria o tom, ako sa cítime tu a teraz.
Spomienky z detstva sa však viažu na udalosti a čas, keď sme boli ešte niekým iným...
