[content type="longread-pos" pos="full"]
Najťažšie si zvykali ľudia no nové priechody s Českom po rozpade republiky.
[/content][content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/6/56/5634876/5634876.jpeg?rev=2" author="" longread-pos="full"]Obyvatelia Veľkých a Malých Slemeniec získali hraničný priechod až vďaka vstupu Slovenska do Únie. ILUSTRAČNÉ FOTO – MILAN POTOCKÝ [/content]
TEXT: Viera Juhászová a redakcie MY a KORZÁR
BRATISLAVA. Do Poľska a na Ukrajinu dnes obyvatelia Slovenska cestujú najmä za lacnejšími nákupmi. Obyvatelia hlavného mesta a južného pohraničia využívajú blízkosť hraníc s Maďarskom a Rakúskom na rekreáciu, na nákupnú turistiku a tiež ako možnosť žiť na vidieku v blízkosti mesta.
V obciach na hraniciach s Českou republikou vnímali hranice z roku 1993 ako niečo neprirodzené. Vstup do schengenského priestoru v r. 2007 problém vyriešil nie len tam, ale aj na ostatných hraniciach, vrátane tej východnej s Ukrajinou.
Mestá a obce v pohraničí s Maďarskom a Poľskom sa v poslednom období snažia o výraznejšiu cezhraničnú spoluprácu. Odráža sa to napríklad v podobe vzrastajúceho záujmu grantových programov Vyšehradského fondu.
