Bratislava 14. januára (TASR) - Predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Ján Drgonec (ANO) bude pred Ústavným súdom SR v prípade interrupčného zákona vystupovať za Ministerstvo zdravotníctva SR. Skupinu navrhovateľov bude zastupovať vicepremiér Daniel Lipšic.
Informáciu dnes TASR potvrdili rezortný šéf Rudolf Zajac a spomínaný vicepremiér.
Drgonca už zvolil jeho výbor za zástupcu Národnej rady SR. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský rozhodnutie výboru neakceptoval a navrhol ako zástupcu odporcu na tento post podpredsedu spomínaného výboru Miroslava Abelovského (HZDS).
Na zastupovanie skupiny poslancov Národnej rady SR dostal poverenie Lipšic už vtedy, keď návrh podania vypracoval a bol podaný na ústavný súd. Podľa jeho slov ich splnomocnenie pre neho stále platí. Dokonca to konzultoval aj so šéfom ÚS Jánom Mazákom, ktorý mu potvrdil, že zákon o ústavnom súde nekladie prekážky, aby pokračoval v zastupovaní. "Návrh som spracovával už pred pol druha rokom. Myslím si, že sa mi podarilo, spolu s kolegami, vytvoriť dobrú právnu argumentáciu, prečo je dnešná platná úprava protiústavná," konštatoval pre TASR Lipšic. ÚS SR nebude tento problém posudzovať z pohľadu etického, ale "čisto ústavného".
Tvrdí, že slovenská ústava má článok zakotvujúci právo na ochranu života už pred narodením. Zastáva názor, že zákonná úprava umožňujúca do dvanástich týždňov gravidity ukončenie tehotenstva z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez dôvodu, je protiústavná. "Neposkytuje vlastne žiadnu ochranu počatému životu do dvanástich týždňov gravidity," doplnil Lipšic. V argumentácii sa bude opierať aj o ústavný článok 15, ods. 1: Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
Ústavný súd SR 30. mája 2001 prijal na neverejnom zasadnutí pléna na ďalšie konanie zákon o umelom prerušení tehotenstva (tzv. interrupčný zákon) z roku 1986 a s ním súvisiace vyhlášky ministerstva zdravotníctva s Ústavou SR. Za sudcu-spravodajcu bol určený exposlanec Národnej rady SR Lajos Mészáros.
Zákon o umelom prerušení tehotenstva z roku 1986 umožňuje dva druhy interrupcií: interrupciu na základe žiadosti ženy, tá sa vykoná do dvanástich týždňov tehotenstva bez udania dôvodu, a druhá možnosť sa týka abortu v prípade zdravotných dôvodov, ohrozenia života a zdravia ženy, alebo ak ide o ťažko poškodený plod. Ústavný problém podľa navrhovateľov spočíva v tom, že do dvanástich týždňov tehotenstva nemá ľudský plod podľa slovenskej právnej úpravy žiadnu ochranu.
