LIPTOVSKÁ PORÚBKA. Z malých obcí na slovenskom vidieku cestujú deti najčastejšie na povinné vyučovanie do škôl a k lekárovi do okresného mesta. Dovolenky, výlety a spoznávanie nového prostredia je pre ne iba nesplniteľnou túžbou, ktorú často nikdy neuskutočnia.
Na zážitky počas Medzinárodného dňa detí sa o to viac tešia. Zvyčajne ich pripravuje škola pre svojich žiakov. V Liptovskej Porúbke školu už dávno nemajú, a tak detský deň organizuje obec.
„Mali sme aj futbalový turnaj s profesionálnym rozhodcom, aby sa nikto necítil ukrivdený. Trampolína, maľovanie na tvár, balóny, animované súťaže,“ uviedla starostka Jana Gazdičová.
Už integrujú za obecné peniaze
„Animátori sa snažili zapojiť všetky deti, minimálne aby dostali balón. Starší nad 13 rokov hrali futbalový turnaj, ale nechceli sa pomiešať. Bolo jedno rómske družstvo a nerómske družstvo,“ povedala asistentka terénnej práce Aneta Králiková.
Na ihrisko prišlo vyše 90 detí.
Liptovská Porúbka začala pred piatimi rokmi robiť obecné podujatia pre všetkých obyvateľov. Dali si záležať, aby prišli aj rómske rodiny. Pozývali ich terénne pracovníčky a ak bol kultúrny program, zapojili rómskych umelcov.
Peniaze na aktivity s prvkami integrácie sa dali celkom ľahko získať z grantov.
„Tento rok to bolo prvý raz z obecných finančných prostriedkov. Doteraz sme to väčšinou robili z projektov,“ uviedla starostka Gazdičová.
Boli animátori, lesná pedagogika aj futbalový zápas
Okrem peňazí vyčlenených na podujatie z rozpočtu obce, získali aj miestnych sponzorov. Sladkosti poskytli miestne pečivárne a vedomostné súťaže viedli odborníci s lesníckou profesiou.
„Učili ich rozoznávať rôzne semienka ihličnanov, vysvetľovali im šišky, samozrejme lesné vtáctvo a zverinu. Kto uhádol, dostal pexeso,“ povedala Gazdičová.
Ako ďalej uviedla, aj takýmto spôsobom sa snažia pomôcť lepšiemu spolužitiu. V obci s 1200 obyvateľmi žije štvrtina občanov z rómskej minority.
Akcia bola na multifunkčnom ihrisku v areáli materskej školy. Animátori kreslili na tvár, z balónov robili deťom zvieratká. Hádzalo sa šiškami na terč, diskutovalo o lese a zvieratách.
„Aj rómske deti sa zapájali. Mysleli sme si, že sa budú hanbiť, ale deti sa prvý raz vidia a hneď sa chytia za ruky. Vedia sa kamarátiť,“ uviedla sociálna pracovníčka Aneta Králiková.
Beata
Balogová
